recenze
Mafia: Definitive Edition

Mafia: Definitive Edition - recenze
Mafia: Definitive Edition - recenze
12:00, 01.10.2020

Pristupovať k tak citlivej téme, akou je aktuálne návrat kultovej videohry Mafia, by bolo jednoduché len v tom prípade, ak by som nepísal z pozície akéhosi československého novinára. Všade inde je totiž Mafia: The City of Lost Heaven braná v úvodzovkách len ako podarená akčná adventúrka s nezabudnuteľnou atmosférou a silným príklonom k navodeniu čohosi, čo sa blíži pocitu reality bytia v ére tridsiatych rokov minulého storočia. Za predpokladu, ak by som písal pre poľské alebo maďarské médium (iste teraz prídu na rad vtipy o tom, že v druhom prípade vlastne čiastočne píšem, takže hahaha), nebol by žiadny problém pôvodnú hru priamo konfrontovať a zároveň sa nebáť prehnane búrlivých reakcií zo strany čitateľov. Avšak toto je Mafia, legenda, či ako to raz istý nemenovaný lokálny producent nazval; precedens pre zlaté české ručičky vo svete interaktívnych diel. Preto si asi viete predstaviť, akou veľkou okľukou sa pri tvorení recenzie na jej prvý remake snažím prepracovať k podstate veci.

Nechci, aby som na teba vytiahol "Sarajevo"...

Klik pro zvětšení (Mafia: Definitive Edition - recenze)

Musím si to takto pred vami načrtnúť aj pomocou písmeniek. Predstavujem si, ako sa pred niekoľkými rokmi rozrazili dvere na jednej zo štyroch pobočiek inak registráciou amerického štúdia Hangar 13 a do naškrobenej kravaty navlečený PR manažér koncernu 2K vkročil do miestnosti s jasnou víziou. Najprv mu idú z úst len nezrozumiteľné čísla o slabom predaji regulárnej tretej časti série Mafia, ktorá sa akoukoľvek kriminálnou vierohodnosťou dala prirovnať tak maximálne ku krátkej scénke o dvoch mafiánoch menom Hale & Pace, a následne letí na prvý stôl obálka s názvom Mafia: Definitive Edition. Českému vývojárskemu osadenstvu spomenutej firmy začnú oči svietiť ako diaľkové na kamióne a všetkým ostatným je jasné, že sa bude vykopávať jedna pekne stará mŕtvola. Jej torzo sa v našich končinách priamo spája s menom Daniel Vávra, avšak dobre vieme, že za lokálnym úspechom spomínanej hry stálo oveľa viac občianskych preukazov a raz toľko snahy priniesť na trh niečo jedinečné a originálne. Prečo to celé podávam ako poviedku od ruského novelistu s drevenou nohou? Nuž, dôvodom je jednak skutočnosť, že 2K si od svojho štúdia Hangar 13 objednalo skromný projekt s nie práve veľkým rozpočtom cielený na vyťaženie licencie, ktorú vlastnia tak alebo onak a potom hlavne z dôvodu, že celé to srdiečko sa tam nakoniec podarilo dostať hlavne vďaka zásluhám tej hŕstky odhodlaných pamätníkov vedených na ich výplatnej listine.

Marek nám zostarol

Klik pro zvětšení (Mafia: Definitive Edition - recenze)

Definitívna verzia starej dobrej Mafie, ktorú nám v týchto dobrodružných časoch podsúvajú, si s tou pôvodnou snaží podať ruku hneď na niekoľkých frontoch. Najzásadnejším je dozaista návrat dabingových hercov formátu Marek Vašut a Petr Rychlý, bez ktorých by celé to lokálne previazanie sotva fungovalo. Tommy Angelo nám však nemilosrdne zostarol a sotva sa dá hranie za mladého taxikára s hlasom z reklamy na zdravú prostatu nazvať dobovým zážitkom. Cez to všetko som si ale ten dosť nečakaný český dabing užil a celé to tak podporilo onen Mafia folklór, ktorým sa tu takmer dve dekády kŕmime skoro vždy, keď niekto spomenie suverenitu západnej série Grand Theft Auto. Za predpokladu, že sa k mojej recenzii priplietol niekto, kto nikdy pôvodnú hru nemal možnosť vyskúšať a chcel by to celé napraviť pomocou teraz vydanej edície od 2K, určite mu to odporúčam už len z niekoľkých prvoplánových dôvodov. Ten prvý stojí na ramenách silnej dejovej linky (ó, áno, ďakujeme ti mocný Dane), ktorá sa v novom spracovaní dočkala aj rozšírenia, či respektíve jemného obohatenia (ó, prepáč, mocný Dane). Druhým atribútom je dozaista špecifická atmosféra doby, v akej sa vlastne tento nie vždy akčný a nie vždy mestský zážitok odohráva. Od prvej minúty, zatiaľ čo si robíte okružnú jazdu s dobovým taxíkom a zoznámite sa tak s typickou vzorkou ľudskej povahy, vám pod kožu začne liezť autentická hudba doby a garantujem vám, že sa začnete cítiť ako človek, čo práve vstúpil do tridsiatych rokov minulého storočia.

Krstný otec, paradajkový pretlak, konská hlava...

Klik pro zvětšení (Mafia: Definitive Edition - recenze)

Prohibícia je vec, akú by sme v roku 2020 sotva dokázali pochopiť a rovnako tak aj dodržiavať. Každopádne, v ére gangsterov v Chicagu, respektíve v Lost Heaven, je to čas a príležitosť pre obohatenie sa na úkor pracujúceho plebsu. Inak skromný hlavný hrdina s hlasom dôchodcu (pokojne si to prepnite na anglický dabing a zapnite české titulky) nemá chuť zaradiť sa navždy medzi stádo poctivo pracujúcich a pomocou ojedinelej náhody a kontaktov na jednu z vplyvných rodín v meste začne postupne šplhať na hodnotovom rebríčku. To už po jeho boku kráčate práve vy ako imaginárna osobnosť vedúca jeho ruky a nohy tým správnym smerom. Okrem tvrdých pästí mu často radíte hádzať zápalné koktaily, tasiť ikonické samopaly a nezabúdať odbočiť do zákazov vjazdu, to všetko za asistencie realistickej náročnosti. Apropo, ďakujem touto cestou autorom hry za možnosť aktivovať pekne agresívnu políciu, ktorá je schopná vás takpovediac zakľaknúť v momente, keď pri odbočovaní na parkovisko zabudnete vyhodiť smerovku. Voľba poctivého stupňa náročnosti je ďalšou jamkou v lícach toľko opakovaného folklóru okolo tejto značky a v spojení s krásnou technickou stránkou hry to navyše prináša jedinečné zážitky. Ako to už tak ale býva, nič nie je dokonalé a keďže vývoj Mafia: Definitive Edition podliehal istým časovým a finančným rámcom, výsledné dielo sa nevyvarovalo zmesi väčších a menších chybičiek. Najviac si ich začnete všímať počas prestreliek a naháňačiek v autách (krytie za predmety je kapitolou samou o sebe). Toto všetko sa ale časom dozaista podarí opraviť a raz sa tak z môjho fňukania stanú len prázdne údery do dávno zrecyklovanej klávesnice.

Je to vtipné?

Klik pro zvětšení (Mafia: Definitive Edition - recenze)

Hangar 13 dokázal zobrať retro hru a transformovať ju do moderného, buďme k sebe úprimní, nie tak úplného sandboxu. Eliminovali presne tie nudné pasáže okolo cestovania a pridali súdržný tmel napojený na nezabudnuteľnú dejovú linku a scenár ako taký. Je potom úplne jedno, že náplň misií je zase len šlabikárom od modelového adepta na nového mafiánskeho bossa, podstatou ostáva, či vás ten proces prerodu bude baviť a nútiť u hry zostať po celú dobu hučiaceho chladenia vášho PC/Konzole. Našťastie tu hrateľnosť ide cestou priamočiarosti a nikto vás nebombarduje tisíckami ikoniek na mape (môžeme to volať rakovina značky Ubisoft), ktoré by len trieštili podstatu atmosféry a chuti sa jej oddať. Pretože, čo by bola Mafia bez toho pocitu, že sa skutočne podieľate na niečom veľkom a nesmierne zábavnom? Aby som ale ostal vecný aj pri opise možností, onen voľný režim pohybu po meste, ktorý odbúra tú priamočiarosť spojenú s plnením konkrétnej misie, vám spríjemní hneď niekoľko sekundárnych javov. Máme tu odkazy na sci-fi, máme tu zberateľské predmety, chuť sadnúť do všetkých tých nádherných dobových a reálne sa správajúcich vozidiel a na rovnako vzácne motorky, a v neposlednom rade dokonca prihrievanie starej dobrej domácej polievočky - schválne, či prídete na to, čo tým myslím.

Tak ako som sa vo finále toho celého, tej folklórom podporenej zubatej príšery menom Mafia, obával, nakoniec sa testovanie stalo pre mňa zábavou a vychutnával som si kvality produktu samotného. Bolo úplne jedno či poznám predlohu alebo nie, oveľa dôležitejším sa stala tá hrubá deka jedinečnej a hlavne autentickej atmosféry, ktorú vám hra dokáže ponúknuť.



Za poskytnutí hry děkujeme společnosti Cenega

Klik pro zvětšení (Mafia: Definitive Edition - recenze)

Recenzovaná verze: PlayStation 4 PRO

SUPER
90%
CZECHGAMER
Mňam do...

CGwillWin