recenze
Hades

Hades - recenze
Hades - recenze
12:00, 31.10.2020

Priznám sa vám, že pričuchnúť ku gréckej mytológii je pre mňa ekvivalentom lízania kľučky od verejných záchodov na hlavnej vlakovej stanici v Bratislave (dobrú chuť, ak práve hodujete), čoho pôvod pramení niekde z čias školských mučiacich nástrojov. Táto časť fantazijných dejín úzko prepojených na literatúru mi jednoducho nikdy nevoňala a je teda pochopiteľné, že akonáhle som musel recenzovať akúkoľvek videohru, ktorá sa o všetkých tých bohov a ich osudových predurčení čo i len trocha opierala, zovrel sa mi nudou zadok na priemer vlasu. Aby som však naplnil podstatu profesionality, bolo nutné zahodiť všetky negatívne myšlienky a pustiť sa s vervou do práce. S nezávislými projektom Hades, ktorý je defacto archaickou nádobou naplnenou gréckymi príbehmi až po okraj, sa vo mne spustil priam elektrizujúci vnútorný súboj epických rozmerov. Na jednu stranu som z vlastného okolia a aj z úst kolegov počúval, aká to je geniálna záležitosť a výkladná skriňa často nudného konceptu roque-like a na tú druhú som vedel, že celá aura hry doslova súloží s celou tou plejádou osobností a zloduchov Olympu. Cez to všetko sa však evidentne deje nevyhnutné a nasledujúci text je tak hodnotiacim lievikom mojich názorov na skutočne originálny počin od spoločnosti Supergiant Games.

Akože sa to skloňuje pojem bordelu?

Klik pro zvětšení (Hades - recenze)

Spadol som na mäkký obláčik visiac bez zjavnej príčiny tam hore, tisíce kilometrov nad horizontom myslenia ľudí s klapkami na očiach. Myseľ je nekonečná studnica nápadov, avšak stačí len zopár lepkavých predsudkov, či presnejšie negatívnych myšlienok a každý génius je lusknutím prsta zaradený do davu oviec. Preto neriešim dôvody skutočností. Nepopieram samotný fakt, že ten oblak tam visí bez toho, aby to dávalo logický zmysel, naopak chcem pevnou nohou kráčať po jeho jemných vláknach, ako keby som sám nikdy žiadne klapky na hlave nemal.

Snáď mi odpustíte tých niekoľko riadkov vyššie, ktoré sotva patria do herných recenzií. Dôvodom ich vzniku je však z časti aj moja nedávno vzbĺknutá láska k dielu Hades, ktoré zároveň ako chladný závan olivovníka zrušilo všetky moje vlastné predsudky a antipatie voči mytológii krajiny plnej sandálov a veľkých mysliteľov. Aj také veci sa hold dejú v prostredí interaktívnej zábavy a je to len ďalší bod na zozname jedinečnosti vzdelávania, ktorú je schopné poskytnúť len svet gaming kultúry. Dosť však bolo básnenia, poďme sa konečne pozrieť na samotný obsah ako taký. Hades bol v predčasnej verzii (Early Access) vonku takmer dva celé roky, ktoré spomínaným autorom pomohli v jednom dôležitom aspekte. Čoraz väčšia komunita, ktorá sa rozhodla vkročiť rovno do podsvetia, im poskytovala razantnú spätnú kompatibilitu a ak je na nezávislej scéne niečo vyložene úžasné, tak je to chuť autorov priložiť ucho na tep udalostí okolo ich produkcie a rovnako také odhodlanie meniť obsah samotný k lepšiemu. Hades je už v súčasnosti definitívne kompletným dielom a vo verzii pre PC (to nie je prípad tohto textu) po boku unikátnej konzole Nintendo Switch (bingo) už hlodá v hlavách mnohých z nás.

Je najstarším synom Titana Krona a jeho manželky Rhey...

Klik pro zvětšení (Hades - recenze)

Autorom nemenej populárnych hier Bastion a Transistor sa v ich najnovšej produkcii podarilo skombinovať bohaté skúsenosti so žánrom roque-like, ktoré okorenili silnou dávkou akcie a zdanlivo nekonečných RPG možností. Ako nesmrteľný princ podsvetia a súčasne aj hlavný hrdina máte ideálne predpoklady na opakované prechádzanie neustále sa meniacich úrovní, ktorých pointa ostáva nemenná. Cesta za záchranou vlastnej mamy je v tomto prípade lemovaná obrovskou škálou démonov, ktoré vám chcú znepríjemniť vaše pohnútky a snažia sa vás, ako tú pomyselnú postavičku z Človeče nehnevaj sa, hodiť zase na začiatok hracej dosky. Jednoducho klasický štýl konceptu roque-like, kde je však našťastie vierohodne podaná podstata motivácie a hlavne, kde sa na vás sype také kvantum nového obsahu, že si vlastne ani nemáte kedy začať sťažovať na stereotyp. Tempo tu graduje v nekonečnej slučke a sám som si jeden čas myslel, že Hades je v skutočnosti ekvivalentom ležatej osmičky. Zábavná hra, pri ktorej smrť motivuje a kedy sa na ňu niekedy vlastne priam tešíte, len aby ste sa mohli zase vrátiť domov do svojho kráľovstva a investovať pozbierané vzácne predmety do nákupu nových vecí rôzneho druhu. Úprimne, teraz vôbec netuším, kedy som niečo takto špecificky návykové naposledy hral, snáď to bola doba z pred troch generácií.

Zeus, Athena, Poseidon a celá tá nebeská koláž

Klik pro zvětšení (Hades - recenze)

Keď vám nešťastnou náhodou, alebo osudom, spadne na zem zrkadlo, jeho kúsky sa rozletia do všetkých svetových strán. Môžete sa pokúsiť ho zlepiť, ale tie najjemnejšie mikroskopické odrezky z krajov samotných črepov už nikdy nenájdete. Ak by sme túto metodiku použili na hru Hades, stačila by len jedna absencia malého a okom sotva postrehnuteľného čriepku a aura celého diela by stratila dôležitú časť. Hades je ako to zrkadlo plné vlniacich sa čarov a mágie, ktoré reflektuje a nastavuje vašu neustále usmievavú tvár. Boj samotný sa odvíja od vami vybraných a používaných zbraní, nie je dôležité, o aký arzenál tu ide (magické, sečné, strelné), ale podstata spočíva v tom, ako vám používanie zbraní priamo v praxi sadne do ruky a či sa budete cítiť pri akcii sebaisto a dobre. Hades je totižto v boji čistý chaos. Okolo vás neustále niečo vybuchuje, súperi sa snažia uštedriť vám fatálne poškodenie a vôbec ich nezaujíma, či ste práve v nejakom opare vybuchnutej medúzy, alebo sa krčíte pod padajúcou stenou. Ich cieľom je vás odkopnúť na prvé miesto spomínanej hracej dosky a naštvať vás tak, až vám praskne cievka na čele. Z tohto dôvodu je nutné poznať všetky výhody a nevýhody zvolenej zbrane a vedieť s ňou narábať aj pri zatvorených očiach. Ja osobne som sa zaľúbil do jednej konkrétnej a s ňou som vydržal celú tú takmer sto hodinovú jazdu, od mäkkého obláčiku vyhriatej postele až po samotný Olymp.

Jedinečný grafický art

Klik pro zvětšení (Hades - recenze)

Projekt vás opantá aj svojím jedinečným grafickým artom a akousi nebojácnosťou používať pri linke scenáru drsné výrazy. Na vašej ceste si môžete zvoliť dve formy náročnosti, kde jedna vyžaduje oveľa väčšiu obetu a po smrti vám síce zachová nadobudnutý obsah, ale nepodáva žiadnu štatistickú výhodu v komplexnom zmysle. Ak si však vyberiete jednoduchšiu cestu, teda ten ľahší stupeň obtiažnosti, máte po každej smrti automaticky navýšené percentá odolnosti voči poškodeniu a tým pádom si každým úmrtím zlepšujete silu voči všetkým protivníkom v tejto hre. Hades je tak možné pokoriť, aj keď nemáte takzvaný tuhý korienok a od určitého bodu sa z hry nastavenej na slabšiu náročnosť stane stále zábavná, ale predsa len o pár schodov jednoduchšia akčná RPG. Apropo, v čom vlastne spočíva ona edukačná časť a ako som aj ja dostal impulz prestať sa pred tou plejádou gréckych osobností tváriť ako na záchode? Od prvej smrti až po poslednú sa neustále stretávate s menami dobre známymi každému, kto holduje tejto mytológii. Každé jedno meno pre vás môže znamenať potencionálnu výhodu v boji, ale aj zdroj zaujímavých informácií. Práve to druhé sa pre mňa stalo studnicou originálnych príbehov, z ktorých som prekvapivo nemal konečne chuť olizovať násadu od lietadlového rozprašovaču na Covid-19 (alobalové čiapky do pohotovostnej polohy) a ktoré ma naopak bavilo čítať a študovať priamo v boji. Aj tento aspekt spestrenia repetívnej akcie je práve ten kúsok rozbitého skla, bez ktorého by sme sa sotva prepracovali k záverečnému hodnoteniu.

Dotyk pred analógom

Výhoda Switch verzie od tej počítačovej - ak nerátam, že môžete sedieť na toalete alebo ležať v posteli? Pomocou dotykovej obrazovky máte šancu navádzať prstom hlavnú postavu smerom, aký vám v daný čas vyhovuje a rovnako tak dokážete pohotovo reagovať pri výbere magických schopností a realizácii útokov. Skúšal som obe formy ovládania a nakoniec som ostal u tej modernejšej, ktorá ma vlastne sprevádzala až do záverečných minút hrania. S projektom Hades sa to však má tak, že ak chcete získať všetko, čo vám jeho takmer bezodné vrece servíruje, je nutné mu obetovať sto hodín čistého času. Môžem vám však garantovať, že počas celej doby sa budete jednoducho baviť ako nikdy predtým u žiadnej hry prezentujúcej koncept roque-like. Tlieskam vývojárom v stoje, zatiaľ čo sa mi na sporáku ohrieva Fasolatha a manželka vo vani mieša Tzaziky, ich práca v podaní značky Hades totižto dosiahla nesmrteľného statusu dokonalosti.



Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Supergiant Games

Klik pro zvětšení (Hades - recenze)

Recenzovaná verze: Nintendo Switch

☆ TOP ☆
100%
CZECHGAMER
Škola hrou, do akej sa budete tešiť

CGwillWin