komentář
The Last of Us Part II bude výrazne vyčnievať

The Last of Us Part II bude výrazne vyčnievať
The Last of Us Part II bude výrazne vyčnievať
08:22, 02.06.2020

V súčasnosti, kedy sme stále viac než dva týždňe pred vydaním jednej z dvoch najočakávanejších hier roku 2020, sa internet čoraz viac plní preview článkami na The Last of Us Part II. Aj náš web vám dávno pripravuje recenziu, ktorá je fakticky už hotová, keďže máme takpovediac dohraté, ale keďže prísne a pochopiteľné embargo nám v tomto smere trocha zvezuje ruky, určite sa neurazíte menším zamyslením postaveným na tom, čo nám SONY v tomto čase dovolí vlastne prezradiť.

Oblasť mapy sústredená do mesta Seattle (počúvam vás...) je aj po 25 rokoch od vypuknutia pandémie čoraz viac zdecimovaná prírodou. Je to paradoxné, že práve príroda, ktorá by mala mať vždy tie najvyššie priority sa musí predierať cez hrubé vrstvy asfaltu a brať si to čo jej právom patrí. Musela však čakať až na tak drastickú apokalypsu, respektíve dúfať v neschopnosť ľudí prežiť útok zákerného vírusu. Aktuálne si tento scenár prežívame v jemnej forme aj priamo v našom skutočnom živote a tak, sa nám možno bude dariť do pointy príbehu TLoU2 preniknúť o niečo lepšie. Jej ústrednou linkou ostáva aj naďalej devätnásťročná Ellie, teda malé svetielko nádeje z prvej časti, kde sa príbeh ako taký snažil reálne dopátrať k vakcíne a obnove ľudského genofondu. Ako ale iste viete, tak city jednotlivca prevážili nad potrebami väčšiny a na nejaký liek nikdy neprišilo.

Ellie si žije svojím životom v istej komunite zasadenej práve do tej prebúdzajúcej sa prírody a tak nejako sa prediera viac cez nejaké konvencie než infikovaných spoluobčanov čo jej túžia vytrhnúť aortu z krku. A tu by som sa rád trocha pozastavil. Už od úvodu hrania nového The Last of Us je cítiť oveľa dospelejší prístup k danej téme, čo má korene nie len v súčasnom stave spoločnosti ale čo pramení aj z nejakej historickej, nazvem to, nepoučiteľnosti. Tam za tým elektrickým plotom sa niekde v opustenom nákupnom centre plazia zmutované ľudské kostry s hríbom miesto hlavy, avšak skutočné nebezpečenstvo je uložené v skostnatených mozgoch stále žijúcich ľudí. Na ich ramenách má stáť obnova ľudskej rasy, avšak ako už asi tušíte, väčšina z nich sa stará o úplne iné a banálne problémy. V tomto bode sa druhý part z IP The Last of Us stane dozaista herným unikátom, z ktorého by si mnohé videohry zaoberajúce sa takto vážnou témou mali brať príklad.

Tam kde Naughty Dog počas prvej časti stavalo všetko na akejsi polovičatej brutalite a hru ako takú definovalo skôr nejasnou nálepkou, sa druhý diel stáva skutočnou nervy drásajúcou drámou so všetkým čo k tomu patrí. Nie sú to infikovaný ako úhlavný nepriateľ, ale ľudia samotný. Ellie je imúnna voči nákaze, čo ale neznamená, že je nesmrteľná tam kde morálne zábrany už dávno klesly takmer na samotné dno. Hlavná hrdinka sa v istom momente vydáva po stope ženy, ktorá celý koncept hry razom premení na rýdzi a nefalšovaný horor z tretej osoby. Vývojári sa snažili navodiť atmosféru bezradnosti a strachu z toho čo príde, čím krásne prepojili uvažovanie hráča s akou zbraňou a taktikou danú prekážku najlepšie zdolať.

Toto je však len jednou stranou mince, tou druhou je sila samotného príbehu a témat v ňom riešených. Naughty Dog sa rozhodli v tomto smere preskočiť akúkoľvek nastavenú latku bez toho aby sa jej čo i len dotkly. Scenár tak prichádza so závažnými a spoločenskými problémami, ktoré nikdy nemôžu dospieť k jednému jasnému riešeniu a je krásne sledovať ako to môže alebo nemusí fungovať vo videohre určenej len pre dospelých. A preto som presvedčený o tom, že The Last of Us Part II bude ešte roky od svojho vydania vyčnievať nad akoukoľvek konkurenciou.



CGwillWin