recenze
Half-Life: Alyx

Half-Life: Alyx - recenze
Half-Life: Alyx - recenze
12:00, 31.07.2020

Keď sa po dlhých rokoch stagnácie nakoniec Valve rozhodlo vrátiť k produkcii videohier a pri tejto príležitosti si vybrali rovno kultovú sériu Half-Life, mnohí z vás si od radosti namazali zadok medom a skočili do mraveniska s červenou vlajkou zastrčenou medzi polovičkami. Spravili ste tak ale asi ešte skôr, než ste si všimli, že Half-Life: Alyx je vlastne striktnou VR produkciou a bez patričného headsetu si ju nikto nemá šancu vôbec zahrať (dnes už je to síce aj vďaka tvorivej komunite inak, avšak pointu predpokladám chápete). Samotný návrat kultu to ale nakoniec nijako nepoškodilo, keďže na rozdiel od tisícok iných akčných hier z prostredia virtuálnej reality sa práve táto s prehľadom prechádza po ich dávno zabudnutých telách uložených na samom dne vedra s letnými zľavami. Sám som dlho odolával testu podsunutej review verzie, ale ako sa vraví, skôr či neskôr strčíme nos aj do toho mraveniska a keďže na našej web stránke sa testovaniu VR softvéru venujeme viac ako dosť, vynechať nekorunovaný vrchol tejto technológie by bolo dozaista chybou.

Half-Life z úplne inej perspektívy

Klik pro zvětšení (Half-Life: Alyx - recenze)

Half-Life 2: Episode 2 sa v roku 2007 postaral o istý, z pohľadu fanúšikov, asi prirodzený precedens. Na jeho základe sa očakávalo, že Valve skôr či neskôr ponúkne priame pokračovanie a jeho kvalita sa vo finále nebude vymykať nastoleným štandardom. Dnes už dobre vieme, že žiadne regulárne pokračovanie sa nikdy nedostalo na svetlo sveta, aj keď pár zrušených pokusov zastrčených do úzadia by sme v histórii určite našli. Je teda priam ikonické vidieť, ako sa tento špecifický post-apokalyptický svet z čista jasna vracia, a to hlavne vďaka modernej technológii. Môžete sa na toľko spomínanú americkú spoločnosť s logom ventilu na temene hnevať, čo vám hrdlo ráči, ale osobne si myslím, že práve Alyx je pre nich istou formou vykúpenia a očisty. Vďaka úplne novej perspektíve vnímania videohernej interakcie menia čaro série Half-Life do niečoho neočakávaného a čo je pre produkt ako taký dôležité, tak aj nesmierne kvalitného. Sám sa ani náhodou nepovažujem za fanatického milovníka tejto IP, ktorý by na nedeľný vývar používal torzo čerstvo uloveného Headcraba, a preto si myslím, že som ideálny adept na recenzovanie niečoho tak kontroverzného ako Half-Life: Alyx.

Gabe Newell vás má rád asi tak ako daňové priznanie...

Klik pro zvětšení (Half-Life: Alyx - recenze)

Nie, Valve naozaj nechystalo dve dekády prepracovaný scenár, ktorým by teraz, aj za sprievodu tej nekonečnej porcie konšpiračných teórií, oznámili regulárnu tretiu epizódu a z truhly vytiahli hlas Gordona Freemana. Gabe jednoducho našiel inú cestu ako si zarobiť na dvojitý koronárny bypass a vaše šťastie roztavil ako zlatú retiazku z poľského trhu. Nanešťastie herný biznis nezabránil tomu, aby sa z Alyx stala jedna z najlepších VR hier súčasnosti a teraz si spoločne môžeme povedať, prečo tomu tak je. Vstup do City 17 je ako facka oceľovou rukavicou. Akonáhle som si na hlavu narazil headset HTC Vive Pro (nie, skutočne k rozbehnutiu najkrajšej verzie Alyx nepotrebujete originálny headset Index od Valve), ocitol som sa vo svete tak brutálne skutočnom, až som pri pohybe vpred takmer zhodil zo stola notebook aj s plechovkou načatého piva. Autori tu pojem ostrá a detailná VR grafika povýšili na novú úroveň a stačí sa len tak oprieť o múr balkónu, kde celé toto zrhuba dvanásťhodinové dobrodružstvo začína, a sledovať tú priam pulzujúcu atmosféru okolo vás. Nemám nutne na mysli skutočnosť, že do oboch rúk môžete uchopiť väčšinu predmetov, čo sa tam povaľuje, ale skôr ten pocit žijúceho divadelného predstavenia všade naokolo.

Dve ruky a nekonečno možností

Klik pro zvětšení (Half-Life: Alyx - recenze)

Možnosti interakcie dovedené takmer do dokonalosti nedávno okorenil aj update s podporou reálnej fyziky tekutín, ktorý išiel v závese za spustením CZ lokalizácie pomocou textu. Aj tieto dve vylepšenia dnes dokážu hranie nového Half-Life diela povýšiť a určite je pre vás dobré o nich vedieť. Akonáhle prestanete hádzať fľašky vína o stenu a kresliť podobizeň Babiša na magnetickú tabulu, je načase zoznámiť sa s akčnou vložkou hry ako takej. Tu začína tá plnohodnotná zábava, keďže aj vďaka kompatibilite s ovládačmi od Valve, ktorú vám HTC umožňuje, je mapovanie motion funkcií na úplne inej úrovni. Na rozdiel od iných produktov tohto razenia vás však Alyx do celkovej hĺbky mechaník ponára pozvoľna a netlačí vôbec na pílu. Postupne sa vyzbrojíte, postupne pochopíte, prečo je nutné sa neustále obzerať okolo seba a rovnako tak až časom dostanete pod kožu manipuláciu s predmetmi a skúmanie členitého terénu. Spoločným menovateľom tu je ona vyššie spomenutá zábava a hlavne spoľahlivá technická stránka. Nie je totižto nič horšie, než keď vás nejaká VR hra sama o seba baví obsahom, ale je plná chýb a kiksov, ktoré výsledný zážitok zrážajú smerom dole. U Half-Life: Alyx vám nič také nehrozí a osobne som si, mimo rýdzej likvidácie všetkých tých nepriateľov z tej či onej rasy lomeno mutácie univerza HF, asi najviac obľúbil riešenie logických hádaniek. Nejde o nič náročné, ale v spojení s ovládaním priamo cez vaše ruky to dáva istý nádych originality a jedinečnosti. Skrátene; funguje to a zabáva.

Pomocou rukavíc si priťahujete predmety na veľkú vzdialenosť

Klik pro zvětšení (Half-Life: Alyx - recenze)

V istých momentoch sa Alyx snaží navodiť atmosféru regulárneho hororu a silno mu v tom pomáhajú stiesnené priestory a náhodný vstup príšer do vášho zorného poľa. Keďže pohyb po mape si väčšina z vás užije aj tak len v takzvanom režime skokov, taktika v boji sa sústredí na kalkul. Koľko mám ešte nábojov v zásobníku? Nebude teraz lepšie, ak prepnem na brokovnicu a jedným projektilom zhodím na zem hneď dve zombie? Takéto otázky si musíte vyriešiť v stotine sekundy, inak nasleduje červená obrazovka a rýchly reštart od poslednej uloženej pozície. Aj toto je vec, pre ktorú som sa u nového dielu série Half-Life bavil, keďže nejde o žiadnu prechádzku ružovou záhradou a celý ten proces postupu je podmienený vašou túžbou prežiť a objaviť čo najviac bonusov a skrytých vecí. Znalci univerza sa samozrejme zaseknú na neustálom lúštení náznaku regulárnej epizódy tri, avšak aj bez toho tu je možné skúšať nájsť hromadu zaujímavých bonusov. Ten pocit z interakcie skôr či neskôr prevalcuje všetko ostatné, keďže nabíjať zbraň nebolo nikdy tak reálne ako práve v tomto projekte. Jednou rukou musíte obsluhovať zásobníky a prepínať poistky, zatiaľ čo tou druhou kontrolujete okolie a potencionálne nebezpečenstvo. Výber z inventáru sa rieši akýmsi hrabaním sa vo virtuálnom batohu, do ktorého si ale všetok pozberaný item musíte reálne vložiť pomocou ruky, v prípade zásobníkov do zbraní, aj rovnako tak vytiahnuť. Nejaký čas vám síce bude trvať, než si na toto opakované siahanie za chrbát zvyknete, ale pre čo najdokonalejší pocit reality to má svoje opodstatnenie.

Pozbieraná herná mena vám umožňuje vylepšovanie arzenálu

Klik pro zvětšení (Half-Life: Alyx - recenze)

V celom texte vyššie som sa zámerne vyhýbal nejakej hĺbkovej charakteristike príbehu, každopádne pár zásadných vecí by ste mali predsa len vedieť. Alyx je fakticky prequel voči Half-Life 2: Episode 2, a tak nečakajte, že by sa tu niekde mihol sám veľký Gordon. Hlavnú úlohu tu naopak stvárnila členka odboja Alyx Vance, ktorá sa pre vás stane akousi hĺbkovou sondou do celého univerza HF. Je vlastne úplne jedno, či ste hrali akýkoľvek diel tejto značky, keďže všetko podstatné pre danú dejovú linku vám bude počas hrania postupne vysvetlené. Navyše Alyx sa po stránke priamočiarosti môže rovnať akejkoľvek predchádzajúcej epizóde a evidentne bolo cieľom autorov, aj cez úplne odlišný zážitok, aký VR ponúka, naservírovať poctu jednej legende a ešte nás u toho aj poriadne zabaviť. Aj cez skutočnosť, že tu vlastne neexistuje žiadny súboj takzvane na telo a všetko sa rieši pekne zdiaľky, je vyššie spomínaná atmosféra unikátnym zážitkom. Krytie sa za prekážky, uhýbanie, využívanie gravitácie a streľba ako taká, to všetko vás núti byť v strehu a užívať si tú schopnosť pohybu. Aj keď nám v redakcii momentálne náš desktop neumožnil rozbehnúť Alyx na maximálne detaily, cez to všetko išlo po stránke grafiky o priam neskutočne detailný zážitok. Hra svetla a tmy je zvlášť kapitolou samou o sebe a ak váš žalúdok dokáže zvládnuť klasicky plynulý pohyb vpred (sú tu celkovo štyri formy nastavenia pohybu), Half-Life: Alyx pre vás začne vytvárať o to intenzívnejší zážitok.



Iste, mohli by sme sa aj v tomto prípade rozprávať o pár nedokonalostiach, zvlášť o častom nahrávaní obsahu a sérii menších chýb v technickom merítku, ale nič z toho vám nezabije ten bezprostredný pocit v zmysle "ja som skutočne v City 17", ktorý je nosným pilierom návykovej hrateľnosti. Osobne som si pri hraní tohto dielu uvedomil, že nech už je virtuálna realita dneška plná mnohých prekážok a limitov, práve Half-Life: Alyx ju prezentuje ako vrchol súčasných možností. Na jednu stranu to síce znamená nutnosť vlastniť výkonnú PC zostavu a jeden z nie práve lacných a podporovaných headsetov, avšak dnes už máte niekoľko variánt ako si zahrať podobné projekty aj bez toho, teda napríklad v špecializovaných herniach. S istotou vám to minimálne ja odporúčam urobiť, čo najskôr to len pôjde.

Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti HTC

Klik pro zvětšení (Half-Life: Alyx - recenze)

Recenzovaná verze: PC

☆ TOP ☆
100%
CZECHGAMER
Strop súčasného VR

CGwillWin