Spomienky na detstvo mňa, či už v priamej alebo len okrajovej súvislosti, neustále vracajú k videohrám. V tejto skutočnosti asi netreba nejaký špeciálny výklad od Freuda, jednoducho som vyrastal obklopený game kultúrou a aj keby asi nebolo fér, minimálne voči mojim rodičom, tvrdiť niečo v tom zmysle; že hry ako také ma vychovali, realita nebude od tohto tvrdenia nejako zásadne vzdialená. Čo mi totižto moja pamäť siaha, som jednoducho žil hrami a predovšetkým ich neustálym vývojom vpred naprieč generačnou výmenou. Zažil som skok z 8bitovej grafiky na 16bit a rovnako tak priam magický prechod z 2D do plnohodnotného tretieho rozmeru. Prečo vám to teraz spomínam v súvislosti s projektom Pixel Ripped 1995? Na túto otázku je v tomto prípade neskutočne jednoduchá odpoveď, keďže práve za týmto názvom sa skrýva akési VR dobrodružstvo mňa samotného, teda hráča, čo vyrástol s gamepadom v ruke.
Nezávislá spoločnosť Arvore prekvapila, a to na celej čiare. Nikdy by ma totižto nenapadlo, že si raz zahrám za malého chlapca, ktorý miluje turecký sed na mäkkom koberci viac než nejaké kopanie do futbalovej lopty a každého, kto mu chce ubrať z jeho lásky k videohrám čo i len o trocha viac, sa snaží ignorovať, ako sa to len dá. Hlavným hrdinom v tejto akčnej adventúrke je deväťročný chlapec. Jeho meno však vôbec nie je podstatné, keďže sám o sebe je len nástrojom, alebo skôr povedané metaforou na nás, starých pamätníkov éry, keď si najslávnejší inštalatér na svete kupoval svoje prvé montérky. Pomocou virtuálnej reality ste vlastne ako ten Mario, čo skáče zo skutočného sveta videného spomínaným chlapcom bez mena priamo dovnútra klasického herného média z roku 1995. Tento bizarný prechod so sebou prináša obrovskú vlnu lepkavej nostalgie a ďalších spomienok na projekty, ktoré sa už dnes hrdo pýšia statusom nesmrteľnosti. Pochopiteľne autori nemohli do svojho diela jasne preniesť názvy ako Sonic, The Legend of Zelda, Super Mario, Castlevania, Metroid a mnohé ďalšie, ale tento fakt jednoducho prekryli pomocou jasne čitateľných indícií.
Pixel Ripped 1995 je VR projekt, kde sedíte, alebo ak vám to nohy pomôžu zvládnuť, tak stojíte celý čas na jednom mieste. Interakcia sa vykonáva striktne pomocou dua pohybových ovládačov (v prípade tohto testu prostredníctvom spoľahlivého Windows Mixed Reality) a obe ruky tak majú v hre na starosti hranie ako také. Od samotného začiatku tohto dobrodružstva sa vlastne hráte priamo v hre. Začína to malou pixelart plošinovkou na prvom handhelde bez farieb a končí to na výkonnej 3D konzole obklopený hromadou efektov. Pointa ostáva v spomínanom prelínaní realít, keďže ústrednou dejovou linkou je pokus istej diabolskej entity preniknúť zo sveta hier do sveta ľudí z mäsa a kostí. Aby ste tejto hrozbe zamedzili, je nutné spolupracovať ako so svetom NPC postavičiek, tak aj s kamarátmi či rodinou tam vonku. Celé to začína naberať jemne bizarný nádych, keďže sa tu snažím nejako zrozumiteľne vysvetliť inak dosť šialený scenár, každopádne na zábavnosti to nijako neuberá a akonáhle preletíte prvou úrovňou s úsmevom na perách, je jasné, že ste ideálnym adeptom na zamilovanie sa do tejto nostalgiou poháňanej sondy vyslanej priamo do vášho detstva.
Celý gameplay je vlastne založený na kombinácii dvoch troch tlačidiel, avšak vysokú náročnosť tu simuluje tradičná hardcore hrateľnosť známa z čias prvých automatov, ako aj hádzanie polienok rovno pod vaše prsty. Predstavte si situáciu, kedy sa opierate o starý drevený automat z roku 1990 a zatiaľ čo vaše prsty tancujú po jeho ošúchaných gombíkoch, visí život hlavného hrdinu doslova na vlásku. Stačí len jeden chybný pohyb a nápis Game Over na seba nenechá dlho čakať. Do tohto vypätého scenára však prichádza zrada priamo od spomínaného "pána temnôt", ktorý sa vás snaží donútiť chybovať, avšak nie v tej pixel hre z roku 1990, ale naopak v prostredí vášho skutočného sveta. Musíte sa tak na krátky čas dokázať rozdvojiť a v ten najvhodnejší moment opustiť automat, uchopiť do rúk zbraň v skutočnom svete a zmariť plány svojho úhlavného nepriateľa. Dlho mi trvalo, než som sa na túto dualitu bol schopný sústrediť tak, aby som to celé zvládol, ale o to sladšia odmena na mňa čakala po úspešnom zdolaní celého levelu a pokračovaní vpred. Vývojárom sa vlastne podarilo pripomenúť mi staré dobré časy pomocou akejsi fúzie z pohľadu mňa, sediaceho pred zaprášeným CRT televízorom, ako presviedčam mamu o tom, ako som si domáce úlohy už dávno spravil, a obsahom videohry na nej bežiacej. Unikátny prístup.
Celá tá unikátnosť a originalita asi najlepšie funguje pri záverečných súbojoch s nejakým bossom, kde sa hore opisovaná herná schizofrénia ešte viac prehĺbi a človek miestami nevie, kam skôr skočiť. Moje nadšenie z tohto nečakane kvalitného výletu do vlastného detstva sa jemne vytráca v momente, kedy čiastočne prestane fungovať pohybového ovládanie tak, ako by ste očakávali. Niektoré 2D úrovne sú možno až príliš fádne a nudné, čo síce môže trvať len pár minút, ale aj to stačí na jemné zrazenie záverečných percent. Čo sa týka hudby, tak tu už nemám nad čím filozofovať, tá totižto dokonalo reprezentuje časy, kedy som si v onom tureckom sede nahnal do nôh milióny mravcov a plazil sa z detskej izby ako červ. Ak pátrate po jedinečnej VR hre hodnej vašich peňazí, nenájdeme pre vás vhodnejšej voľby než práve projektu od firmy Arvore. Nebudete ľutovať, zvlášť ak spadáte do sorty silných pamätníkov na éru prvých herných platforiem.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti ARVORE Immersive Experiences
