Príbehov o chladnokrvnej pomste, ktorej hnacím motorom je istá forma zázraku, sme už mali možnosť vidieť a prežívať množstvo, zvlášť ak sa zameriame aj mimo videohernej kultúry, respektíve nazrieme za filmovú oponu. Preto vás táto pointa asi nijako nešokuje ani v spojení s akýmsi rýdzo akčným pojatím šialene rýchleho konceptu s názvom Bloodroots, ktorý spoločnosť Paper Cult aktuálne prináša na všetky dostupné herné systémy. Spoločne sa tak teraz môžeme pozrieť na všetky klady a zápory ďalšej zaujímavej arkády zo zdanlivo nevyčerpateľného vreca s nezávislou produkciou.
Tak presne touto otázkou sa rozhodne nezaoberal hlavný hrdina Mr. Wolf, ktorému hneď v úvode dali jeho ešte dovtedy lojálni kumpáni jasne najavo, že už nestoja o jeho spoločnosť. Rozsekaný ako nedeľná fašírka zletel zo skaly a spokojní vrahovia, domnievajúc sa, že robota bola dokonaná bez jedinej chybičky, si dokráčali k najbližšiemu ohnisku s pečeným mäsom. Ako nás ale história často naučila, každý jeden dokonalý plán v sebe nesie zdanlivo neviditeľnú prasklinu, z ktorej sa skôr či neskôr môže vyvaliť poriadne silný prúd problémov. Presne na takom sa na neďaleký breh vyplavil do morku kostí mokrý a vyčerpaný Mr. Wolf, univerzálny stroj na zabíjanie. A cesta za poriadne krvavou pomstou sa môže začať.
Celá tá zábava stojí a padá na akejsi snahe vytvoriť čo najplynulejšie zvládnutú vlnu vraždenia, to všetko pomocou rôznych zbraní a techník. Mr. Wolf je schopný zobrať do rúk prakticky čokoľvek, od mrkvy cez veslo až po sud, aby to následne vrhol po nepriateľoch s revom a agresiou sebe vlastnou. Čím presnejší v takejto taktike ste, o to rýchlejšie dokážete preletieť daným aktom, ktoré autori stihli nastaviť na niekoľkohodinovú zábavu. Celkovo tu nájdete trojicu kapitol, ktoré sa od seba líšia nielen čoraz komplikovanejším terénom (všetko je akýsi mix 2D a 3D s izometrickou kamerou), ale aj pestrosťou spomínaného arzenálu. Súčiniteľom toho všetkého sú nekonečné krvavé fľaky a výkriky bolesti ako odmena za správne zvolenú taktiku.
Dosť zásadným argumentom, prečo by vás Bloodroots nemusel vôbec baviť, je skutočnosť, že hlavný hrdina neznesie ani jeden jediný úder. Ten je deliacou čiarou medzi životom a smrťou, a tak je nutné, v celej tej rýchlosti likvidovania zástupov protivníkov, myslieť aj na zadné vrátka. Každá jedna zbraň vo vašich rukách sa skôr či neskôr rozpadne a v tom momente je to váš postreh verzus umelá inteligencia. Stačí jeden oneskorený reflex a je okamžite po vás. Táto rýdzo akčná arkáda netoleruje žiadne chyby a paradoxne si celú atmosféru stavia na strachu z rýchleho konca, ktorý je deliacou čiarou medzi hlavnou pointou hrateľnosti a totálnym sklamaním. Jednotlivé úrovne sú v polovičke rozdelené automatickým uložením pozície, ale akonáhle skonáte na jeho prahu, nečakajte žiadnu zhovievavosť. Musíte sa opäť postaviť na štart a začať pekne odznova.
Dizajn levelov sa mne osobne spočiatku viacmenej pozdával, ale ako tak plynul čas, bolo jasne badať, že autori už nevedia s čím by prekvapili, a tak začali jednoducho variť z vody. Ako tak to dokázali skryť pod zaujímavé súboje s bossmi, ale v prípade ak sa vám titul zapáči už z úvode, ku koncu sa jednoducho nebudete schopní ubrániť nude z opakovania a recyklácie toho istého. Aj preto je jednou z posledných záchranných bŕzd šanca zamilovať sa do perfektnej série s príchuťou krvi, kde by ste mohli nájsť istú výzvu dosiahnutia čo najlepšieho skóre aj za cenu častého opakovania daných aktov.
Hru som testoval cez Nintendo Switch, kde sa mi často stalo, že hlavný hrdina jednoducho zahučal do jamy len preto, že orientácia na malej obrazovke spomínanej platformy nebola zrovna dokonalá. Kto by preto volil prepnutie do veľkého TV formátu, môže pokojne ostať u Nintenda, alebo siahnuť po iných verziách. Switch tu ale navyše zásadne trpí na dlhé loading sekvencie, ktoré sú u takto nenáročnej technickej stránke, ktorú Bloodroots jasne má, menším sklamaním.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Paper Cult
