recenze
Pillars of Eternity: Complete Edition

Pillars of Eternity: Complete Edition - recenze
Pillars of Eternity: Complete Edition - recenze
12:00, 06.03.2020

Populárna spoločnosť Obsidian Entertainment sa v roku 2012 rozhodla naskočiť na pomerne rozbehnutý vlak s cieľovou stanicou crowdfunding kampaní a na Kickstarter vytiahli do boja s veľkým návratom do čias klasických RPG s izometrickou kamerou. Projekt Pillars of Eternity sa stal v priebehu pár dní celosvetovo známou značkou a počas dĺžky "prosby" o finančné prostriedky z vreciek samotných hráčov dokázal nabrať zisk viac ako štyroch miliónov dolárov. Toho času išlo o suverénny rekord, ktorý bol jasným dôkazom o túžbe verejnosti zahrať si staronovú víziu z dielne skúsených autorov. Dnes už sú tomu viac ako štyri roky, čo sa PoE dostal do sŕdc mnohých z vás a nedávno dokonca v kompletnej edícii aj na populárny systém Nintendo Switch. Práve ten som si posadil na náš kameň mudrcov a skúsil sa prostredníctvom hybridného zástupcu konzol dostať do tej správnej PC nálady.

Kompletný balík obsahuje aj expanzie The White March: Parts I & II.

Klik pro zvětšení (Pillars of Eternity: Complete Edition - recenze)

Recenzia na prvý Pillars sa u nás neobjavuje pochopiteľne v nejakej premiére, ostatne kolega Lukáš vám port tejto fantasy RPG na konzoly predstavil už v roku 2017. Ja sa tu preto dnes nechcem a ani nebudem krútiť okolo známych faktov v zmysle obsahu hry samotnej a skôr sa zameriam na oblasť kvality technického spracovania, ktoré doplním ovládaním a novinkami vytvorenými exkluzívne pre Switch (myslíte, že tu vôbec nejaké sú?). Začnime jemnou bolesťou zubu času, ktorý si hra samotná so sebou chtiac či nechtiac musela zobrať aj do vôd fanúšikov Nintenda. Fantasy prostredie podložené komplexnou RPG schémou sa v kombinácii s dnes už okrajovo využívanou kamerou z vrchu stáva atraktívnou zmesou hrateľnosti a nostalgie. Sám som to pozoroval na sebe bez toho, aby som bol nejako silne zasiahnutý érou prvých herných počítačov môjho detstva. Onen zúbok času tu však zastupuje nie práve dobre zvolený systém ukladania pozícií a prehnane komplikovaná schéma HUD rozhrania.

Veľmi pomáha si hru nechať bežať v handheld režime, čo trochu zakryje technické nedostatky.

Klik pro zvětšení (Pillars of Eternity: Complete Edition - recenze)

Asi ste pochopili, že to v mojom prípade bolo celé skôr o objavovaní a spoznávaní archaických mechaník, ktoré som ako decko nemal šancu prežiť. O to viac som bol potešený z akejsi duality progresu. Na jednu stranu sa môžete nechať opájať do detailu vykreslenými postavami, či už vlastnými alebo NPC hrdinami, ktorých minulosť tu reprezentuje tona textu a v celku uveriteľné príbehy. Kto by však nemal čas u hry vydržať viac než tých päťdesiat hodín, pokojne si môže užiť len hlavnú dejovú linku a smerom ku všetkému ostatnému len mávnuť znudene rukou. Ani jeden variant pritom Pillars of Eternity: Complete Edition nijako nezráža dole a je to len ďalší dôkaz nutnosti zachovania odkazu klasických RPG z čias, kedy bolo ročne len pár hier a z nich sme sa dokázali neskutočne tešiť, dnes už nevídaným spôsobom. Utrime si teraz slzičku nostalgie a vráťme sa späť k portu ako takému. Systém Switch vám svojou hybridnou filozofiou umožňuje sa ponárať do príbehu a vysokej taktickej linky tejto RPG kdekoľvek a vďaka handheld režimu si tak dokonca dokážete hru užiť o to viac. Grafika je totižto na malej obrazovke oveľa krajšia, ako inak, čo so sebou ale prináša aj istú nevýhodu. Orientácia v ikonkách a spletitosť rozdávania povelov pre vašu kompániu sa automaticky znižuje a chce to buď poriadne ostrý zrak, alebo klasicky prilepené oči na obrazovke.

Boj v reálnom čase, ktorý si môžete v istom momente zastaviť a uvážiť ďalšie kroky v taktike je síce atraktívny, avšak cez malú obrazovku Switchu aj často problematický.

Klik pro zvětšení (Pillars of Eternity: Complete Edition - recenze)

Značka Pillars of Eternity (inšpiráciu si Obsidian bral z rovnomennej sci-fi novely z roku 1982) je už dnes vonku v dvoch spracovaniach a je určite pozitívom, že napriek istým technickým prekážkam sa port jednotky nakoniec ocitol aj na konzole Switch. Pre nováčikov túžiacich po vstupe do tohto komplexného diela je preto určite vhodnou verziou, ktorá myslí aj na detailné zatiahnutie do podhubia zdanlivo komplikovaného príbehu. Ak milujete nekonečné stohy textov, variácie rôznych predmetov, poriadnu škálu bojovej postupnosti (nech už utekáte alebo útočíte), nevidím dôvod prečo nesiahnuť práve po jednom z portov pre konzole PlayStation 4, XBox One a práve Nintendo Switch. Treba však rátať s hore vymenovanými prekážkami, ktoré sa vám u PC, aj vďaka špecifickému ovládaniu, stať nemôžu. To, že Obsidian, po remeselnej stránke, vytvoril prepracované RPG dielo s niekoľkými vrstvami náročnosti (pár ich dokonca pridali aj do portov), už asi nemusím znova opakovať. Je to ale celé za istú cenu kompromisov, ktorým by možno pomohlo sprístupnenie ovládania cez dotykovú obrazovku Switchu, čo sa tu nanešťastie nedeje. Preto nejako nechápem promo textom k portu samotnému, ktoré hlásajú značné zjednodušenie v zmysle ovládania, ktoré vývojári údajne učinili počas prerodu do konzolových vôd.



Kto by sa teda bál, že sa mu jeho Switch postará o razantnú degradáciu kvality tejto značky, určite sa nič také nekoná. Stále sa tu rozprávame o nadpriemerne kvalitnom zážitku, ktorý na jedného z vás môže udrieť až niekoľkými zbraňami naraz. V mojom prípade to bola dávka náučnej nostalgie a príjemnej atmosféry, ktorú mi jemne kazilo ovládanie a občasná strata prehľadnosti.

Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Obsidian Entertainment

Klik pro zvětšení (Pillars of Eternity: Complete Edition - recenze)

Recenzovaná verze: Nintendo Switch

SKVĚLÉ
80%
CZECHGAMER
RPG klasika posledných rokov zavítala aj na Switch a to aj s pár predvídateľnými nedostatkami

CGwillWin