speciál
V USA sa zase vraždilo, hádajte, kto za to môže?

V USA sa zase vraždilo, hádajte, kto za to môže?
V USA sa zase vraždilo, hádajte, kto za to môže?
05:43, 06.08.2019

Áno viem, je to už tak únavná téma, ktorá sa ako zle premazaný kolotoč so škripotom vyrúti vždy, akonáhle si nejaký zámorský a psychicky narušený jedinec začne myslieť, že AK47 je jediná cesta ako vyriešiť jeho tuctovú existenciu. Vo svetle nedávnych a odsúdenia hodných udalostí z USA, sa však tradične opäť ozvali politické kapacity formátu Trump a McCarthy, ktorý aj bez akéhokoľvek dôveryhodného výskumu zase suverénne tvrdia, že za všetkým sú videohry. Tie vraj nabádajú k násiliu, glorifikujú ho a tlačia všetky podpriemerne inteligentné deti do aktu otvorenej streľby a to na svojich spoluobčanov/spolužiakov. Posledné slovíčka som si musel trocha ohnúť do svojej reality a to práve v duchu agendy republikánov z bieleho domu, ktorých dookola sa opakujúce a zároveň neexistujúce výskumy, budia hnev v každom z nás.

Našťastie však aj v dekadentnej a dokonalej krajine, akou sa Amerika z úst bohatých rada tituluje, kde je mimochodom vôbec najväčšia kriminalita z pomedzi najbohatších krajín sveta, sa nájde svetielko nádeje. V tomto prípade ide o známu a charizmatickú senátorku menom Alexandria Ocasio-Cortez, ktorá svojho času v priamom prenose z radnice, dokonalo usmažila jedného z právnikov samotného Donalda. Je to práve ona, kto problém chce skutočne definovať a nie ho populisticky zabaliť do starého pojmu "videohry môžu za všetko".

Spomínaný šéf republikánov McCarthy, si totižto bez hanby spojil vraždy vo Walmarte, kde mimochodom zahynulo najmenej 20 ľudí a viac ako dvesto bolo zranených, s aktom identickým ako hranie hier. Rovnako aj následný útok v nedeľu v Daytone, kde bolo zabitých deväť ďalších. Samotný vrah z El Paso však dávno pred činom jasne definoval svoju motiváciu a tá nemala absolútne nič spoločné s hrami ako takými. Jednak poslal podporu ďalšiemu bláznovi, ktorý pred časom vykonal teroristický akt na Novom Zélande, ale čo je dôležitejšie, z jeho aktivít a vystupovania na sociálnych sieťach dokáže aj slepý určiť, že miloval pocit z držania zbrane. Na tom by nebolo samozrejme nič zlé, avšak chladnokrvne premyslený terorizmus, si sotva môžeme spodobniť s hrami ako takými. Tie sú v tomto prípade rovnakým spúšťačom ako noviny, pes či manželka.

Témou hier a ich dopadu na konzumenta sa politici všeobecne zaoberajú v záujme lovu hlasov, keby to však aspoň vedeli podložiť aj nejakou odbornou sférou a výskumom, miesto obyčajného ohýbania pravdy vo svoj prospech.



CGwillWin