recenze
Wolfenstein: Youngblood

Wolfenstein: Youngblood - recenze
Wolfenstein: Youngblood - recenze
12:00, 29.07.2019

Evolúcii sa skôr či neskôr nevyhne žiadna herná séria. V histórii by sme preto našli len niekoľko značiek, ktoré v tomto duchu odolávali tlaku moderných trendov a pokusov ako zaujať, avšak ani tie v skúške času a pod tlakom experimentálneho vývoja vo výsledku neodolali. Z rýdzo akčných a dejovo faktických hier sa lusknutím prsta stali arkády pre najmladších, z ktorých pôvodní fanúšikovia mali tak maximálne srandu. Z rešpektovaných a epických RPG si pár manažérov spravilo mobilný záchod a s úsmevom na perách sa nám rok čo rok snažia predať jeho páchnuci obsah, zabalený do novej krabice. Takúto evolúciu si aktuálne odbila aj kultová séria Wolfenstein, ktorá svojho času definovala zrod konceptu FPS a aká sa vo svojom aktuálnom prevedení preklenula do pre ňu nezvyčajnej podoby.

Jablká nespadli ďaleko od svastiky...

Klik pro zvětšení (Wolfenstein: Youngblood - recenze)

Podtitulom Youngblood sa síce na prvý pohľad nič nemení. Stále sme v akčných vodách, stále sa pozeráme na vec očami hrdinov a stále sledujeme alternatívny vývoj po druhej svetovej vojne. Známy maliar natierač z Viedne sa naďalej snaží udržať celosvetovú kontrolu lomeno nadvládu a nacizmus je viac než akékoľvek náboženstvo. Prvú menšiu zmenu však objavíte už pri spustení kampane. Miesto šťastného návratu do kože neohrozeného a obávaného zabijaka nacistov menom William J. Blazkowicz si totižto musíte vybrať z dvoch jeho dcéreniek, dvojčiat, ktorým sa dostalo tej cti dospieť skôr než ich vrstovníci. Otecko sa počas poslednej a tajnej misie stratil a väčšina odboja už nad jeho životom zlomila palicu. Nie však jeho vlastná a tak trocha bláznivá krv. Dvojčatá, spolu so svojou technicky nadanou priateľkou, nechcú pochovávať prázdnu rakvu a tak, ignorujúc riziko, smerujú po stopách iniciálok B.J. rovno do centra tretej ríše.

Kooperáciou sa zábava násobí, nie je to však nevyhnutnosť.

Klik pro zvětšení (Wolfenstein: Youngblood - recenze)

Pokiaľ by ste mali v pláne kompletne ignorovať online možnosti tejto, nazvime to, odbočky v sérii Wolfenstein, pokojne si môžete inak priemerne pôsobiaci príbeh prejsť aj v offline režime. Kooperácii ako takej sa ale nevyhnete. Dvojičky idú do akcie vždy spolu a na vás je len si vybrať jednu z nich (je to vo výsledku úplne nepodstatné) a vrhnúť sa za dobrodružstvom a záchranou otca. V prípade, že hráte akési sólo, úlohu spoluhráča preberie umelá inteligencia, ktorá sa na stupnici inteligencie dá označiť za slušne fungujúcu s pár očakávanými výpadkami. Náplň akejkoľvek spolupráce sa v daných misiách aj tak krúti okolo simultánneho spustenia mechanizmov, dvíhania brán, prepadnutia zo zálohy a tak ďalej a tak podobne. Ak ste teda od kooperačnej značky v tomto spracovaní čakali niečo viac než len zbieranie sestričky zo zeme a používanie vlastného inak sympatického tela vo forme návnady, čaká vás menšie sklamanie.

Keď dvaja kuchári varia polievku.

Klik pro zvětšení (Wolfenstein: Youngblood - recenze)

Tohto štýlom pokusného "Wolfa" majú na svedomí hneď dve štúdiá. Jedným je stálica pre danú sériu (MachineGames) a druhým produkčná firma Arkane, teda autori rovnako známej série Dishonored. Práve táto značka sa tu nespomína len tak náhodou, keďže časť jej koncepcie si autori z štúdia Arkane zobrali aj do vývoja nového Wolfensteina. To pochopíte v momente, kedy sa po prvých zdanlivo tradične pojatých úrovniach zrazu všetko otočí. Ústredná dvojica, ubytovaná v podzemnom bunkri odboja, si môže začať vyberať postup vpred. Po vzore RPG koncepcie komunikujete s rôznymi NPC postavami a môžete, ale aj nemusíte, im podať pomocnú ruku. Máme tu teda hlavný prúd dôležitých kapitol, ako aj hromadu vedľajších misií, ktoré sa kvalitou a náplňou nechcú vôbec nechať nejako zahanbiť. Mne osobne prišli niektoré postranné úrovne dokonca zaujímavejšie a zábavnejšie než tie hlavné, ale to už je asi vec vkusu.

Stealth alebo drsná akcia?!

Klik pro zvětšení (Wolfenstein: Youngblood - recenze)

Okrem noviniek v podobe individuálneho postupu príbehom vás asi už napadla aj možnosť zlepšovania schopností a zbraní samotných hrdiniek. Tento aspekt je z celej plejády zmien v sérii Wolfenstein vôbec najzaujímavejším prvkom a aj keď som počas testovania nijako neuprednostňoval možnosti tichého postupu a eliminácie s minimom aktivovaných alarmov, bolo príjemné využiť raz za čas maskovacie obleky a pekne potichu podrezať niekoľko Fritzkov. Apropo tichá likvidácia a taktické časovanie sa viac hodí do online kooperácie, kde je po dohode so spoluhráčom možné vymyslieť rôzne cesty ako splniť dané ciele. Osobne som však dával prednosť rýdzemu frontálne pojatému útoku, čomu sa pochopiteľne podriadilo aj moje rozdeľovanie výkonnostných bodov. V tomto smere mi do karát plne zapadla inak atraktívne vybudovaná kulisa väčšiny úrovní. Aj keď už nehráte za Blaskowitza, tento Wolfenstein je stále poriadne výbušná a hlavne štýlovo zábavná šou. Čo na tom, že sa charizma titulných hrdiniek rovná tri dni starým ponožkám. Čo na tom, že Wolf tak trochu v zmysle serióznosti ubral z tempa, stále má svojou tematikou čo ponúknuť a čím zaujať. Problematická téma mikrotransakcií sa našťastie nedotkla nejakého zvýhodňovania, a tak ani tradičný multiplayer nemusíme v tomto spracovaní automaticky odsudzovať. Nesie sa ostatne v štýle predchádzajúcich hier série.

Vtipný a autentický dabing, hlavne na strane Nemcov.

Klik pro zvětšení (Wolfenstein: Youngblood - recenze)

Wolfenstein: Youngblood, ktorý som v PC verzii testoval na takzvaný technický strop, nemôžeme samozrejme zaradiť do hier ideálnych na nejaké grafické orgie, avšak detailne spracované úrovne pod patronátom nacistov a ich ikonickej symboliky vo mne vzbudzovali isté zadosťučinenie a chuť bojovať až do posledného dychu. Mapy som mimo iného prehľadával možno až prehnane svedomito, ale to z dôvodu hromady bonusového materiálu, ktorý od vás v pár prípadoch vyžaduje aj nejaké to vracanie sa do miest, ktoré ste už raz vyčistili. Aj keď je princíp tohto projektu od základu budovaný hlavne na kooperáciu, osobne som si plne vystačil aj s umelou inteligenciou, ktorej konanie som vlastne vôbec neregistroval. Sám nespadám do kategórie nejakých ultra fanaticky motivovaných milovníkov minulých častí série a s takou potom berte aj záverečné percentá. Ženské protagonistky vo mne totižto síce nezapálili vatru plnú sympatií k ich prejavu, či svojskému "COOL" humoru, avšak to automaticky neznamená, že som sa prostredníctvom ich záchrannej akcie poriadne nezabavil.

Update: V súčasnosti sa už pripravuje RTX podpora, čo značne vylepší aj celkový dojem z technickej stránky. .

Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Nvidia

Klik pro zvětšení (Wolfenstein: Youngblood - recenze)

Recenzovaná verze: PC

DOBRÉ
71%
CZECHGAMER
Kooperácia nie je paradoxne výsadou kvalít nového Wolfa, tie sa totižto skryli do RPG kabátu a variabilnosti výberu misií

CGwillWin