Ono sa nadarmo už desiatky rokov netraduje fráza; že príliš veľa kuchárov skazí aj polievku. V prípade projektu Fade to Silence, ktorý je akousi esenciou súčasnej politiky spoločnosti THQ Nordic, sa síce ono heslo nedá prirovnať k počtu autorských celkov, ktoré hru vyvíjali, ale skôr k snahe mamonársky rozvláčneho producenta zaujať verejnosť okopírovaním populárnych a stokrát videných mechanizmov. V tomto bode je Fade to Silence patričným príkladom, ako veľa ingrediencií bez správneho postupu a prípravy nakoniec skončí v koši zabudnutia.
Pritom svet ako aj atmosféra tejto postapokalyptickej akčnej RPG nevyzerá na prvý pohľad vôbec márne. Dostatočne otvorená mapa zmrznutá na kosť reprezentuje snahu hráčov o neustále prijímanie potravy a hľadanie miest na založenie ohňa. Rozborené kulisy okolo zániku civilizácie naopak evokujú túžbu po poznaní dôvodov a možnosť kooperácie pre dvoch zase pomáha aj menej zdatným bojovníkom, ktorí po svojom boku ocenia spoľahlivého partnera, či prípadne živú návnadu. Takto na digitálnom papieri to ani mne zase neznie nejako katastrofálne, ba naopak, avšak ja osobne som Fade to Silence musel hrať a preto vás teraz chcem pred ním patrične varovať.
Dejová linka by si možno zaslúžila viac než len jednu holú vetu, avšak to by sa autori museli pri jej tvorbe snažiť minimálne o hodinku či dve viac. Príbeh je totižto rovnako bez ťahu na bránku a atraktivity tak, ako aj väčšina obsahu tejto projekcie. Nie, Fade to Silence ani náhodou nevykazuje znaky nejakej pocty pre kultovú Souls sériu. Jeho bojový koncept postavený na tradičnom súboji bez nejakej početnej prevahy protivníkov by síce po boku nutnosti uskakovať a kryť sa, to všetko pod tlakom klesajúcej energie, mohol niečo takéto evokovať, avšak ak na psa prilepím uši králika, vo výsledku to bude stále len pes, čo šteká a líže si guľky. A tento pes vám úsmev na tvári rozhodne nevyčaruje.
Koncepčne sa teda dá hovoriť o akcii so survival zastúpením a RPG elementmi. Aby toho však nebolo málo, autori pridali aj prvok budovania akejsi vlastnej základne, ktorej progres spočíva v hromadení vzácnych surovín. Tie paradoxne nezbierate vy sami, ale špeciálna, nazvyme to, divízia pomocníkov, ktorých jednoducho poveríte patričným pokynom a následne vyrazíte do sveta. Ich cieľ je jasný, ale čo ten váš? Priznám sa, že pri písaní tohto textu som si musel veľmi namáhať svoj pamäťový čip, o čom asi svedčí aj celková zábava spojená so scenárom a pointou motivácie vo Fade to Silence. Okrem nejakého zbierania skúseností, či už sám alebo práve po boku priateľa, je totižto vašim cieľom očistiť kraj od démonických zariadení a portálov.
Čím viac ste vo svojej snahe ďalej (nachystajte si cca 40 hodín na kompletné prejdenie), o to menej pocitu nejakej dobre odvedenej práce máte. V zásade vás koncept začne tlačiť tak enormnej k stene, až vám z toho vylezú oči z jamiek a nejaká tá sloboda, získaná počas náročných hodín hrania, sa vyparí lusknutím prsta. Ono je vo výsledku úplne jedno, či zvolíte formát pre slabšie povahy alebo skúsite režim jedného života bez možnosti uloženia pozície, vo finále sa stále vraciate do toho istého a fádneho klbka nelogických spojníc, ktoré autori bezmyšlienkovite nahrnuli na jednu kopu a nechali ich žiť vlastným tempom. Fade to Silence využíva nápady oveľa slávnejších predchodcov a sám neprináša nič nové. To by ako fakt možno nevadilo, ale celkové uchopenie týchto prvkov vo mne evokovalo všetko, len nie zábavnosť a správnu pointu.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Comgad
