recenze
Plague Tale: Innocence

Plague Tale: Innocence - recenze
Plague Tale: Innocence - recenze
00:01, 14.05.2019

V polovici štrnásteho storočia by ste sa ani náhodou nechceli potácať na pomedzí dedinských štvrtí pomaly sa rozvíjajúcej Európy. Toho času tu totižto naplno vypukla takzvaná čierna smrť, čo je len jeden z mnohých výrazov pre pandémiu pľúcneho moru. V danej dobe, a bez akejkoľvek zdravotnej a vedeckej podpory, spôsobila táto neskôr už globálna pandémia smrť polovice populácie, aj keď pochopiteľne presné čísla ako aj konkrétne detaily priebehu nám nie sú dnes známe. Faktom však ostáva, že z pohľadu pestrosti originálnych nápadov z hláv herných vývojárov je táto smutná udalosť spracovaná premiérovo až s hrou Plague Tale: Innocence.

Pre francúzke štúdio Asobo, ktoré doteraz vyprodukovalo len adaptácie už existujúcich značiek, je práve Plague Tale malou veľkou premiérou.

Klik pro zvětšení (Plague Tale: Innocence - recenze)

Klik pro zvětšení (Plague Tale: Innocence - recenze)

Z pochopiteľných dôvodov si hore uvedené autorské zázemie zvolilo za dejisko svojej novej hry práve Francúzsko, a to dokonca v spojitosti so začiatkom storočnej vojny, teda ďalšieho históriou podkutého konfliktu. Fiktívnosť im však počas vývoja nebola evidentne vôbec cudzia, takže neočakávajte akékoľvek citácie z tých najhrubších červotočmi prešpikovaných fasciklov z knižníc, ale skôr pomerne prostú fabuláciu na danú tému (toto sa však netýka zberu bonusov v podobe predmetov, ktoré môžu rozšíriť vaše vedomosti o bylinách či náboženstve). Dosť však bolo omáčky, poďme rovno k mäsitej pointe. Dej nás privádza do významnej francúzskej rodiny, ktorá aj cez svoje zdanlivo bezpečné zázemie čelí v priebehu jednej hodiny súhre smrteľných udalostí. Začne to rodinným psím miláčikom a končí nepozvanou inkvizíciou s chuťou vraždiť. Nechcem vám tu pochopiteľne vyjaviť čo i len omrvinku z príbehu, ktorý je pomerne dôležitou súčasťou mojich sympatií k hre samotnej, a tak zámerne zahmlievam ako sa len dá. Tak či onak, ústrednou dvojicou hlavných hrdinov sú súrodenci Amicia a jej mladší brat Hugo, s ktorými si postupne prejdete všetky strasti ale aj slasti spomínaného uzlu náhodných nešťastí.

5 000 hladných a krvilačných krýs v jednom zábere...

Klik pro zvětšení (Plague Tale: Innocence - recenze)

Klik pro zvětšení (Plague Tale: Innocence - recenze)

Vráťme sa teraz krátko k samotnej ústrednej pointe, prečo vlastne môžme práve tento projekt pasovať za unikátny. Určite je vám jasné, že narážam na všade prítomné krysy, bez ktorých si nevieme dnes predstaviť čo i len jediný obrázok s prezentáciou Plague Tale: Innocence. Mor alias čierna smrť, nech už to nazývate akokoľvek, bol toho času pochopiteľne spojovaný s premnožením krýs, ktoré každý považoval za nosičov istej smrti. Dnes už samozrejme moderná medicína a neskoršie výskumy dokázali pravý opak, keďže to neboli blchy a vši na samotných krysách, kto prenášal baktériu Yersinia pestis, ale naopak blchy a vši ľudské v kombinácii s ovzduším. Toto zistenie tu však nepíšem, len aby som pred vami hral nejakého študovaného vedca s diplomom od Google, ale spomínam to v súvislosti s príbehom a krysami vyobrazenými v hernej anabáze od štúdia Asobo. Nechcem totižto, aby ste ich fiktívnu verziu dávno zabudnutej histórie považovali za niečo krátke a neodborné. Hry majú byť stále len hrami a inak tomu našťastie nie je ani v tomto prípade. Spomínané duo súrodencov sa preto musí pomocou vlastnej logiky prepracovať cez neuveriteľnú armádu šialených hlodavcov, ktorá sa ako prílivová vlna valí vpred a za sebou zanecháva len spráchnivené biele kosti.

Oheň ako najväčšia zbraň zo všetkých.

Klik pro zvětšení (Plague Tale: Innocence - recenze)

Klik pro zvětšení (Plague Tale: Innocence - recenze)

Konceptom akčnej adventúrky sa v tomto prípade rozumie neustále striedanie špecifickej akcie (úteky, vyberanie vhodnej cesty, skrývanie sa vo vysokej tráve) s tradičným uvažovaním ako ďalej. Hádanky tu však nespočívajú v číselných kombináciách, ale skôr v sledovaní dopadu svetla na tmu. Spomínané krysy, ktoré sa pod vplyvom čierneho moru správajú ako suchozemské pirane, sa totižto najviac zo všetkého obávajú ohňa a svetla všeobecne. Tam, kde je tma, je preto zároveň súčasne hranica medzi životom a smrťou, ktorú nechcete prekročiť (jeden kontakt s masou svietiacich červených očiek a je po vás). Dizajn, inak renesančného artu celej hry, je prispôsobený vrstvením rôznej interakcie, ktorá začína a končí u svetla/ohňa. Aby to však nebolo len o nejakom hľadaní dreva a zápaliek, autori cielili na čoraz náročnejšie varianty ako sa dostať cez húf šialených krýs. Tu je čas na vytiahnutie jedinej chladnej zbrane, ktorú v rukách drieme pôvabná Amicia, a to historický prak. Ním ste schopní na diaľku uvolniť mechanizmus, vyvolať falošný hluk, odstrániť zámok, ale aj účinne zlikvidovať ľudského protivníka. Nie sú to totižto len morové labky hlodavcov, ktoré sa neustále naťahujú po vašom krku. Storočná vojna spojená s láskyplnou kresťanskou inkvizíciou nie je práve ideálna kombinácia na hľadanie si nových kamarátov a ten, kto ešte nemá svoj dom označený bielym krížom, sa bude o dvojicu mladých deciek zaujímať z rôznych, často zištných, dôvodov.

Spôsobov ako využiť silu krýs a sabotovať ľudských protivníkov je tu viac ako dosť.

Klik pro zvětšení (Plague Tale: Innocence - recenze)

Klik pro zvětšení (Plague Tale: Innocence - recenze)

Výroba predmetov a zbieranie rôznych materiálov je spojená s postupným vylepšovaním samotného praku hlavnej hrdinky. Jej, a teda aj vašou úlohou, je postarať sa o malého a chorého bračeka, ktorý vám paradoxne nebude len akousi citovou guľou u nohy, keďže vďaka útlej postave môže vliezť všade tam, kde to vy naopak nedokážete. Vývojári v tomto smere pridali funkciu krátkych pokynov pre Huga, ktorému tak môžete v rýchlosti naznačiť, aby stál na mieste alebo sa prípadne vydal za vami. Tieto momentky sú neoddeliteľnou súčasťou hrateľnosti a musím povedať, že všeobecne nepôsobia nejako otravne a nadbytočne. Vlastne postupné budovanie vrelého vzťahu medzi ústrednou dvojicou je jedným z najčarovnejších momentov celej hry, čomu značne pomáha profesionálne zvládnutý dabing oboch protagonistov a špeciálne roztomilého akcentu u Huga. Hudba je tu všeobecne v zelených číslach a krásne podtrhuje šedivo chladnú atmosféru zmaru a nádeje. Už len to typické pískanie tisícok krýs hmýriac sa všade okolo vás je nezabudnuteľným zážitkom, ktorý v zmysle akejkoľvek predchádzajúcej hernej produkcie nemá obdobu. Visí tu však jeden dosť zásadný háčik v zmysle nie práve ideálnej grafickej stránky, ktorá je behom sekundy schopná rozbiť aj to najsilnejšie puto, čo si k hre vytvoríte.

Vyzerá to krásne, teraz to vyzerá hnusne a zase to vyzerá krásne...

Klik pro zvětšení (Plague Tale: Innocence - recenze)

Klik pro zvětšení (Plague Tale: Innocence - recenze)

Plague Tale: Innocence som testoval vo verzii pre PlayStation 4, ktorá je obdarená bezchybným prekladom do CZ vo forme textu a aká zároveň podporuje nejasné 4K a HDR efekt. Menu hry ako takej vám v tomto zmysle neponúkne žiadnu formu nastavenia, ak nerátam odtieň u HDR, a tak sa musíte spokojiť s tým, čo vám takzvane obrazovka naservíruje. Tu sa však nanešťastie dočkáte dosť rozporuplného zážitku. Nebudem tu teraz riešiť bizarné obrazce pohybu hlodavcov, ktoré pri tak vysokom počte jednoducho nie je možné nejako zmysluplne ustrážiť, ale skôr sa zameriam na nekvalitnú optimalizáciu a trhanie obrazu. V tomto smere sa hra nedokáže rozhodnúť ako vlastne beží a jeden moment sa preto pozeráte na krásne a ostré scenérie dedinského prostredia, ktoré v podpore s HDR doslova čarujú, a o pár krokov na to sa už obraz rozpadá a všetko je rozmazané ako po fľaške lacnej vodky. Tento nepríjemný technický problém mne osobne významne narušoval inak príjemný pocit z hry ako takej, kde motiváciou nebolo len logické prekonávanie prekážok, ale aj už spomenutý progres a zbližovanie vzťahu medzi hlavným duom hrdinov. K tomu si pokojne prihoďme trošku nešťastne zvolené ovládanie počas akčných sekvencií, kde je nutné sa v rýchlosti uhnúť a pri tom ešte zobrať zo zeme predmet a máme tu razom jemné rozpaky.

Hra stavia na unikátnom nápade, avšak nedarí sa jej jeho potenciál využiť tak, ako by som si predstavoval.

Viem si v hlave vypracovať scenár, pri ktorom by autorom Plague Tale: Innocence dožičili ešte rok nadpriemerne platenej práce a výsledkom by mohla byť nezabudnuteľná epická epocha. Takto je však z toho aspoň niečo nové a stále životaschopné, v čom sa prípadne nechajú inšpirovať aj ďalší vývojári.

Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Comgad

Klik pro zvětšení (Plague Tale: Innocence - recenze)

Recenzovaná verze: PlayStation 4 PRO

PC hry pro vás testujeme na sestavě LYNX

DOBRÉ
79%
CZECHGAMER
Víš co se říká; Jednu krysu sním a moru se ubráním

CGwillWin