Po dlhšej dobe, čo sa mi na stole vystriedalo defilé žánrovo podobných spoločenských hier, sa opäť dostavilo niečo edukačné, a teda prínosné pre každú "digitálne chromú" myseľ. Vedci ostatne nedávno zistili, že človek nie je schopný fakticky nič zabudnúť a dôvod, prečo nám sem tam s vekom vypadne pár vecí, nie je zakorenený v nejakej nastupujúcej skleróze, ale len v tom, ako často cez deň premýšľame, a teda trénujeme to svoje CPU v hlave. Tréning, respektíve čítanie a vstrebávanie dovtedy neznalých faktov, je potom priam ideálnou pointou pre úvod do nasledujúcej recenzie. Recenzie na spoločenský prieskum vašej rodiny v zmysle otázky; ako dobre poznáte našu planétu?!
Modrastá planéta Zem, teda guľa ohromných rozmerov s horúcou plnkou uprostred, bola počas svojich doterajších dejín svedkom miliónov zásadných udalostí. Na jej pôde sa tak tvorivá myseľ človeka realizovala vo forme stavieb ako aj šialených vízií mocností a nech už boli všetky naše činy akokoľvek sebecké a zvrátené, dejiny ostávajú aj dnes stále chladné ako ľad. No a ten ľad si môžete hodiť na stôl vo forme krabice s nápisom Země: Světová znalostní hra, teda spoločenskej koncepcie od mena Friedemann Friese. Jeho výtvor by ste na pultoch lokálnych predajcov mohli registrovať už od roku 2015, avšak toho času sme na CG ešte ani len netušili, že sa tu raz stretneme v testovaní niečoho podobného. Dobiehame teda zabudnuté a to hlavne na vlne kvality, ktorú by bolo hriechom nevyzdvihnúť.
Ideálny scenár na prežitie príjemnej hodinky s dobrou náladou vám predurčuje sadnúť za veľkú a pekne ilustrovanú hraciu dosku s maximálne piatimi spoluhráčmi (minimum sú dvaja). Pravidlá sú pritom skutočne jednoduchej povahy, keďže všetko sa odvíja od postupnej reakcie na dve až tri formy jednej otázky. Na stole vám leží celá naša planéta rozvinutá ako plátno a každá z celkového počtu 300 otázok sa týka približnej alebo presnej polohy nejakého miesta. Kde sa nachádzala Cheopsova pyramída? Ako vysoká bola? Koľko otrokov pri jej stavbe zažiadalo o nemocenskú? Všetky tieto otázky si postupne hráči premyslia a pomocou malých drevených kociek si skúsia vsadiť na správnu odpoveď. Nápoveda je vždy viazaná na jeden jediný obrázok z obojstrannej kartičky a aby autori dokázali oddeliť slabé zrno od toho zdatnejšieho, ponúkajú až štyri stupne náročnosti samotných tém. Vyberie si teda úplne každý.
Sám samozrejme úplne neviem doceniť obtiažnosť vytvorenia nejakej spoločenskej hry tak, aby bola schopná zaujať čo najširšie publikum a zároveň nedisponovala prehnane vysokými nárokmi v zmysle pravidiel. Friedemann Friese sa snažil stavať na popularite známej hry Fauna a preto do Země vsadil semienko banálneho paradoxu "prvého a posledného". Vždy ten, kto začína, teda ten, kto má právo vsadiť si na čo najbližšiu časť na mape v zmysle prvej otázky, je zároveň najviac zvýhodneným hráčom v danom kole. Na ruke totižto musíte vždy mať minimálne tri kocky svojej farby a to aj za predpokladu, že predchádzajúce kolo ste vsadili takzvane all-in, a teda všetko na niekoľko foriem hlavnej otázky (vždy sa hádajú veličiny v zmysle rokov, metrov, miliard). Koncept sa takto snaží umožniť všetkým držať sa v hre aj za predpokladu, že nie vždy vedia o danej téme dosť na to, aby boli schopní uhádnuť správnu odpoveď. Na jednej strane je to super spôsob ako udržať napätie a všetkých v minimálnych odstupoch v celkovom vedení, avšak niekedy to môže skĺznuť do obyčajného opičenia sa po tom druhom, čo degraduje pointu trénovania mysle a skúšania si spomenúť na časy v školskej lavici.
Môžem si tu záverom síce filozofovať nad dojmom, že ja sám by som možno do konceptu podobnej náučno zábavnej stolovej hry vložil trošku iný princíp pravidiel (asi by som nedával až tak veľký stupeň tolerancie v zmysle tipovania), každopádne nedokážem poprieť fakt, že som sa počas testovania bavil. Nie len ja, ale aj moje okolie chcelo po necelej hodinke skúsiť novú partiu a tentokrát sa blysnúť oveľa lepšími znalosťami. Samotných otázok je tu také veľké množstvo, že Země: Světová znalostní hra napĺňa podstatu vysokej znovuhrateľnosti. Použité materiály (drevené kocky, pevná hracia doska a rovnako pekne spracované kartičky) môžeme hodnotiť maximálne kladne, a tak už ostáva len záverečná a možno tak trochu predsa len filozofická otázka; ako príliš máte chuť zobrať do ruky ten pomyselný archeologický štetec a začať ním oprašovať svoju šedú kôru mozgovú?
Za poskytnutí hry k recenzi děkujeme MINDOK
