recenze
Devil May Cry 5

Devil May Cry 5 - recenze
Devil May Cry 5 - recenze
12:00, 11.03.2019

Už je to viac ako šesť rokov, čo nás Capcom naposledy pozval na čajovú seansu do samotného pekla a neuveriteľných jedenásť od štvrtej radovej časti série Devil May Cry. Práve na ňu ostatne aktuálne nadväzuje dlho pripravovaný, a raz tak očakávaný, piaty diel, ktorý zároveň nesie prápor kvalitatívnej obrody spomínanej japonskej spoločnosti. DmC bol totižto svojho času pojem a definoval žáner "hack and slash" ako nikto iný z konkurencie, bolo preto aj pre mňa dosť smutné sledovať jeho takmer postupnú cestu do zabudnutia. O to viac som dnes priam nadšený z veľkolepého návratu hlavných hrdinov tejto série, ktorí si to konečne rozdajú s démonmi rôzneho druhu a na najvýkonnejších herných mašinách súčasnosti.

Bayonetta bude potrebovať ešte väčší výstrih...

Klik pro zvětšení (Devil May Cry 5 - recenze)

Mestečko Red Grave City je zase raz terčom démonického večierka, ktorého Catering sa skladá z niekoľkých chodov v podobe šťavnatých nevinných ľudí aj s rodinami. Pompézne múry inštitúcií sa rútia pod pazúrmi temnoty a ani vyhlásenie stanného práva a povolanie profesionálnej armády na samotnom fakte nič v zásade nezmení. Na povrch sa totižto vyvracalo samotné peklo a našu krásnu matičku Zem zaplavilo monštrami rôzneho druhu a veľkosti. To je priam ideálny čas na príchod povolaných a do tej doby nepotrebných hrdinov. Dante a mladučký Nero, teda notoricky známe mená z minulosti, sa nechcú len tak prizerať prebiehajúcej apokalypse a tak naštartujú svoje motorové meče a cez pery začnú sypať magické zaklínadlá. Výsledkom je presne ten epický bordel zmiešaný z kúska akčnosti, štipky humoru, lyžice uhrančivej hudby a zasypaný kilom poctivej hrateľnosti. Túto zmes Capcom nalial do formy v tvare loga DmC a šupol do trúby na 666 stupňov smejúc sa tým najdémonickejším hlasom, aké ste kedy počuli.

Na stoličku režiséra sa opäť posadil Hideaki Itsuno a je to poznať od prvej minúty až po poslednú.

Klik pro zvětšení (Devil May Cry 5 - recenze)

Počas môjho testovania tejto akčnej sekačky som jedným okom zablúdil do vôd zahraničných médií a v istom nemenovanom virtuálnom plátku mi udrelo do očí prirovnanie série Devil May Cry k akémusi odpadkovému košu s dobrými nápadmi. Autor tohto výroku to myslel ako kompliment a čím viac som nad jeho úvahou hĺbal, zatiaľ čo moje prsty hrali tretiu Brahmsovu symfóniu pomocou PlayStation ovládača, nachádzal som v jeho myšlienke kus obrovskej pravdy. Najnovší diel tejto IP je totižto opäť raz jedno unikátne puzzle zložené zo šialených variácií na treťotriedne horory mojej mladosti. Všetky tie upírske historky o drevených kolíkoch, vyvolávanie démonov pomocou kruhu nakresleného kriedou a premeny navonok ľudskej bytosti v neuveriteľnú príšeru, všetko toto samostatne znie ako trápna nuda, ale akonáhle to dokážete svojsky poskladať do jedného celku a nezabudnete na dôležitosť perfektnej kamery po boku rovnako prepracovaného ovládania, výsledok razom predčí všetky očakávania.

Grafické orgie započali.

Klik pro zvětšení (Devil May Cry 5 - recenze)

Pokiaľ bude práve päťka pre vás vôbec prvým rande s celou DmC sériou, zažijete akýsi príbehový šok už v úvode. Sám som mal zo začiatku menší problém sa zorientovať, keďže autori tu zvolili výpravu na štýl obrovských skokov hore dole bez nejakých zásadných spojníc. Je však dôležité vedieť, že úhlavný nepriateľ a strojca celej pohromy Urizen si začne už na štarte porovnávať veľkosť démonického prirodzenia s veteránom menom Dante, zatiaľ čo vy preberiete do rúk Nera. Chudák náš teenager tak má už v prvej minúte plné ruky práce, respektíve plnú ruku práce, keďže tú jeho démonickú paprčku mu useknú skôr, než stihne podať odvolanie. Nero je však človek schopný sa postaviť akejkoľvek prekážke a preto si po svojom boku hýčka svojskú slečnu so sexy výzorom a nemenej tuctovým priezviskom Nico Goldstein. Tá po svojej babičke zdedila talent na zostrojovanie rôznych zaujímavých hračiek a práve jej mechanické ruky pomôžu chudákovi Nerovi od možnosti začať parkovať na miestach vyhradených pre zdravotne postihnutých. Apropo, parkovanie a ona povestná dodávka s neónovým logom série Devil May Cry je rovnako späť ako krokodílie slzy démonov.

Po strelných zbraniach a meči s naftovou nádržou sa vývojári rozhodli siahnuť do koša pre protetické náhrady.

Klik pro zvětšení (Devil May Cry 5 - recenze)

Všetky tie vzácne predmety, ktoré sa skotúľajú k vašim nohám po porazení démonov, budete s radosťou podsúvať spomínanej vášnivej fajčiarke Nico, ktorá vám z nich za príslušný poplatok vyprodukuje takzvané Devil Breaker protézy. Vďaka nim sa počas frenetických bojov s veľkým zástupom protivníkov budete schopní dostať do výhody, avšak len za predpokladu dostatočného tréningu a znalosti jednotlivých trikov. Samotné protézy odkazujú na rôzne magické ako aj chladné zbrane a dokážete si ich počas hry voľne prepínať s tým, že však majú obmedzenú životnosť. Systém viazania kombo útokov sa tak od štartovania meča a neustáleho grindu pomocou nábojov obohatil aj o nový element a ten našťastie nijako na zábave neuberá, ba naopak. Vývojový strom hlavných hrdinov ponúkne niekoľko taktických ciest a kto sa bude chcieť venovať práve možnosti zvyšovania počtu slotov pre spomínané ruky, alebo investované EXP body nasypať do komplikovanejších útokov, cestu bude mať voľnú. Cesta to však bude plná kompletnej deštrukcie, akú žáner hack and slash ešte nezažil.

Aby som zase v zmysle nepochopenia príbehu nejako nepreháňal, tak musím autorov pochváliť za peknú retrospektívu vzniku Danteho a Vergila, teda synov slávneho démonického rytiera Sparda.

Klik pro zvětšení (Devil May Cry 5 - recenze)

Celkovo na vás čaká až osem unikátnych robotických paprčiek, ktoré zase raz podtrhujú mnou spomínanú teóriu o onom odpadkovom koši. Je to taká jemná parafráza na kultový Evil Dead, ktorý autorom poskytol priestor aj na implementáciu svojej ďalšej IP, teda Mega Mana. Snáď ste nečakali, že na modrý kanón šľahajúci nebezpečné impulzy sa tu zabudne!? Poďme však od o ruku kratšieho Nera ku grafickej stránke a zvuku. V tomto bode opäť hľadám správne výrazy na dostatočné zloženie poklony voči tvorcov nového DmC. Testovaný bol na konzole PlayStation 4 PRO cez jednu z najmodernejších TV súčasnosti a musím povedať, že sa jednalo o magické orgie bez mokrých vreckoviek. Ostrosť textúr a cit pre detail nemôže ignorovať ani slepec bez vodiaceho psa a na deštrukciu, ktorá sa najlepšie ukáže pri súbojoch s veľkými démonmi, sa priam dokonalo viaže úžasný zvuk v pozadí. Ani vám tu nebudem vypisovať všetky tie mená, ktorým môžeme vďačiť za ikonické vyzdvihnutie hrateľnosti prostredníctvom hudby, jednoducho stačí, aby ste sa započúvali do mixu gitár, elektroniky, rôznych efektov a je takpovediac vymaľované.

Celkovo si v akcii vyskúšate troch hrdinov, z čoho jeden menom "V" zažil v tejto sérii úplnú premiéru.

Klik pro zvětšení (Devil May Cry 5 - recenze)

V je v tomto prípade skratka pre úplne nový štýl boja. Na rozdiel od svojich dvoch kolegov, využívajúc meče a strelný arzenál, sa V sústredí na boj z väčšej vzdialenosti. Ak by som to mal nejako zjednodušiť, tak ide skôr o klasického čarodeja než rytiera. Na samotné likvidovanie démonov preto využíva troch vlastných démonov s odlišným zameraním pre boj. Táto postava je tak jednak osviežením, po tých maratónoch šialeného sekania a strieľania, a zároveň tým autorom vyvstala nová cesta ako zlepšovať túto IP aj do budúcich dielov. Noviniek tu ale nájdeme ešte viac. Každý, kto sa tešil na akúkoľvek formu kooperácie, kde by sa bok po boku stretli Dante a Nero, musia nateraz utrieť slzičku. Je tu však zaujímavé spestrenie hrateľnosti v podobe Cameo systému. Ten vám umožňuje sledovať postup v hre hráčov z celého sveta, ktorých taktiku po dokončení levelu môžete priamo ohodnotiť a priklepnúť tak autorovi špeciálny orb na produkciu zbraní. Na nové DmC sa totižto rovnako dobre pozerá ako sa aj hrá, preto Cameo nemôže nikto označiť za nejakú nadbytočnú hlúposť, bez ktorej by sme sa obišli. Možno menšie sklamanie vyvstane z nemožnosti voľby jedného z troch hrdinov pri opätovnom hraní. Takúto šancu tu dostanete len v dvoch úrovniach z celkového počtu dvadsať. Je to málo? Je to podľa vás veľa?

Jeden kompaktný kus návykovej zábavy!

Nech už patríte k veteránom série Devil May Cry, alebo bude pre vás jej piaty diel premiérou, nachystajte sa na prepracovanú jazdu plnú krásnych démonických scenérií a prirovnaní k literatúre. Nech už bude reč o hlavných hrdinoch, alebo krásne hnusných protivníkoch, čo im skočia do cesty, každý jeden je tu vytvorený s patričnou úpenlivosťou a zmyslom pre detail. Grafika, hudba, ovládanie, dizajn levelov, možnosti, dabing a tak ďalej a tak podobne. Nemám jediný dôvod neoceniť hru maximálnym možným číslom, keďže okrem hlavnej dejovej linky s dokonalým pozadím sa tu môžete zabaviť u bočných misií, alebo prípade skúšať získať platinovú trofej (u PlayStation 4 verzie), ktorá zahŕňa všetky úrovne na hodnotenie S a to aj na najväčšej obtiažnosti. Veľa šťastia v boji. Na záver ešte krátka poznámka k cenzúre, ktorá sa v prípade Devil May Cry 5 dotkla jednej konkrétnej scény. Mimo Japonska sme tak dostali miesto holého zadku krásnej slečny svietiacu modrú lampu, ktorú by bolo treba obúchať o hlavu každému kompetentnému, ktorý aktuálne razí cestu prehnanej politicky sociálnej korektnosti. Ak sa toto niekde konečne nezastaví, nakoniec nám tu ona korektnosť premení videoherný priemysel na tradičnú kresťanskú rodinu, kde otec počas modlitby mláti deti lyžicou a kope ženu do brucha.

Za poskytnutí hry děkujeme společnosti Cenega

Klik pro zvětšení (Devil May Cry 5 - recenze)

Recenzovaná verze: PlayStation 4 PRO

Ceny hry Devil May Cry 5 srovnáte na Zboží.cz.

Klik pro zvětšení (Devil May Cry 5 - recenze)

PC hry pro vás testujeme na sestavě LYNX

☆ TOP ☆
100%
CZECHGAMER
Kryštalicky dokonalý produkt

CGwillWin