Logické, respektíve puzzle hry, zažívajú v posledných rokoch značnú obrodu a po klasických adventúrkach nášho detstva ich pokojne zase môžeme kategorizovať ako vhodné cibrenie šedej kôry mozgovej. Ak sa však pozrieme do ponuky titulov v sekcii virtuálnej reality, samotných interaktívnych hádaniek, ako to ja s obľubou paušalizujem, tam veľa nenájdete. Prinajmenšom nie veľa slušných, ktoré by si zaslúžili čestné miesto v našom nekonečnom vreci s recenziami. Projekt Transpose od firmy Secret Location však dokázal skutočne naplniť moje predstavy o nadpriemernom teste logického uvažovania, a tak sa vám dnes rád zdôverím v zmysle jeho originálnej koncepcie.

Opäť som si raz po dlhom čase mohol sadnúť, so slinou visiac mi v kútiku úst, nad scenárom môjho milovaného sci-fi seriálu a umne využiť citáciu k predmetu dnešnej recenzie. Transpose je totižto primárne o časových slučkách previazaných do pevného celku, na konci ktorého stojíte vy. Zabudnite na príbeh, ten tu fakticky vlastne ani nefiguruje, ak nerátam niekoľko trefných citácií od fyzikov a vizionárov upravených pre využitie na začiatku každej hádanky. Nosným prvkom je len a len hrateľnosť napojená na projektor síce strohej, ale o to viac technicky zvládnutej grafickej stránky. Všetko sa tu točí len a len okolo času. Čas je veličina, ktorú si my smrteľníci dnes už považujeme za viac ako nejakú formu meny, keďže bez dostatku času nemám priestor na hromadenie bohatstva, prípadne užívanie si výhod prameniac zo spomínaného mamonu. Nemusí to nutne všetko byť len o peniazoch, ostatne bez zdravia vám už na tomto svete veľa času nezostáva. A takto by sme sa filozoficky mohli rozprávať až na veky vekov, teda v našom prípade do úplného spráchnivenia.

Hranie sa s časom je teda alfou a omegou celého konceptu titulu Transpose a je spojené s pohybovým ovládaním. V mojom prípade sa testovaná verzia pre PlayStation 4, respektíve PSVR, musela opäť trápiť s nedokonalým duom menom Move. Táto ovládacia metóda sa často v hrách stretáva s veľkým technickým odporom a budem klamať, ak poviem, že v tomto spracovaní je na tom vyložene niečo inak. Počas manipulácie s predmetmi a interakcie s okolím (to všetko z prvej osoby) si budete musieť zvykať na rôzne prekážky, kam spadá tradičné zasekávanie sa rúk o objekty alebo efekt opičích paží, čo je zase len môj výraz pre bug spojený s kamerou PS4. Tak či onak, ak sa rozhodnete tieto vec prejsť tradičným mávnutím opičej pracky, môžete zažiť skutočne originálne momenty pri snahe vyriešiť čoraz viac náročné príklady. O čom to teda vlastne hovorím? Po vkročení do jednej z desiatky dimenzií máte vždy za úlohu dostať špeciálnu magickú kocku do terminálu. Tak ako kocka, tak i samotný mechanizmus s ňou spojený sa môžu nachádzať na rôznych miestach a je vašou úlohou, bez časového presu, nájsť medzi nimi cestu. Znie to jednoducho?

Jednoduché to však mať vôbec nebudete. Vaša hlavná zbraň spočíva v už toľko spomínanom čase. Vďaka špeciálnemu prístroju umiestnenému na vašom tele, tak môžete sám seba poslať do rôznych časových rovín a vykonať tam určitú akciu. Riešenie samotných puzzle potom spočíva v postupnom nadväzovaní všetkých vami vytvorených časových rovín do jednej, na konci ktorej tá posledné verzia vašeho "JA" donesie spomínanú kocku do cieľa a vy budete môcť ísť o level vyššie. Zo začiatku je to skôr celé len o učení sa rôznych ovládaní mechanizmov (prepínanie plošín), avšak neskôr koncept začne poriadne pritvrdzovať. Nechcem vám teraz nejako vopred motať hlavu, ale jedným z ranných úsekov prvej hádanky je moment, kedy spojíte dve časové roviny, na konci ktorej hodíte kocku samému sebe. Stíhate ma sledovať? Ak áno, je to len slabý odvar toho, čo vás ešte čaká, keďže komplikovanosť sa násobí hodinu po hodine a táto hra nepatrí vôbec medzi krátke značky.

Ak sa teda zmierite s problémami v oblasti ovládania, dostane sa vám do rúk skutočne kvalitný test logického uvažovania, navyše s pridanou hodnotou v podobe sci-fi artu. Hudba je u Transpose kapitolou samou o sebe, kedže ide o spleť relaxačnej muziky s elektronickým základom. Aj pri dlhšom hľadaní riešenia nejakej hádanky tak budete mať v ušiach rozliatu meditačnú náladu, ku ktorej pasuje mnou doteraz v texte viacmenej ignorované využitie virtuálnej reality. Je samozrejme jasné, že ak by ste si od projektu Transpose odmysleli ikonku VR, nič zásadné by sa vo výsledku s hratelnosťou nestalo, avšak celá tá atmosféra a aura jednotlivých úrovní by už nemala tak úderný efekt a išlo by razom len o puzzle arkádu bez duše. V tomto prípade je tak VR určite dobrou voľbou, zvlášť v prevedení, aké samotná hra reprezentuje.

Za poskytnutí hry děkujeme společnosti Secret Location