Vesmírnych simulátorov, v zmysle prechádzania sa po prázdnych palubách rôznych staníc a plavidiel, nám v posledných rokoch pribudlo ako húb po daždi. Nie je sa teda čomu čudovať, že na jednu kvalitu (napríklad taká Tacoma) často pripadne hneď niekoľko sekrétov z interaktívnych odpadových vôd. No a práve na túto nelichotivú kategóriu sa dnes pozrieme bližšie, to všetko vďaka testu epizodicky vydávanej ruskej hry Elea.
Malá indie spoločnosť Kyodai pri niektorých promo vyhláseniach okolo tejto plánovanej série skutočne mierila dosť vysoko, avšak ako sa často vraví, tak z väčšej výšky je vždy oveľa horší pád. Podobný scenár ja osobne prorokujem práve tejto značke a to si dovolím napísať hneď v samom úvode recenzie na jej prvú epizódu. Aj cez starší dátum vydania sa totiž neviem na internete nejako dopátrať informácie, kedy sa má von dostať druhý diel a čo všetko nám prinesie. Nateraz však budeme autorom plne dôverovať aspoň v oblasti stratégie a plánovania a pôjdeme si konečne povedať, čože to tá Elea vlastne ponúka.
Začnem najpozitívnejšou stránkou celého obsahu a tou je rozhodne príbeh. Autori minimálne v snahe priblížiť sa hore uvedeným veľkým spisovateľom dokázali poriadne popremýšľať nad hlavnou pointou a vytvorili v celku dobre napísaný scenár, respektíve odštartovali potenciál pre prípadné rozvíjanie obsiahlej konšpirácie v oblasti vesmírnej vedy. Tento fakt dokážete doceniť už behom tých dvoch hodín kráčania hore dole v úrovniach prvej epizódy, kedy sa prostredníctvom doktorky a vedkyne (áno jej meno je Elea) snažíte prepracovať k svojmu stratenému kolegovi a manželovi v jednej osobe. Všetko to, čo počas tohto krátkeho dobrodružstva vidíte a čítate, je potom práve tou svetlejšou hranou konečného čísla celej recenzie.
Elea vo verzii na stolné počítače umožňuje podporu virtuálnej reality, čím sa vývojárom počas prenášania PC verzie do sveta konzole Xbox One okamžite vytvorila menšia technická diera. Samotná grafika pritom na prvý pohľad vôbec nevykazuje známky nejakého podpriemeru či kazov. Ako sa však budete postupne prechádzať po dobre osvetlených kajutách vesmírnej stanice, razom vám začne pred očami vystupovať pár nejasností. Od náhleho poklesu snímkovania, cez úplne nelogické a chybné popisky na obrazovke, až po totálne hlúpe a spomalené ovládanie. Z inak pekne prevedených interiérov so slušnou atmosférou postavenou na pocite samoty a úzkosti sa razom stane váš boj so samotnou hrou. Miestami je to také peklo, že som mal chuť to celé zabaliť a virtuálne poslať za trest do gulagu.
Paradoxne som sa snažil si predstavovať ako sa asi Elea hrá cez VR helmu a v určitých bodoch som vidiel adekvátny dôvod na to, prečo má prvá epizóda vlastne v celku slušné Steam hodnotenie. Bohužiaľ ja osobne som testoval verziu na Xbox One a tá je z môjho pohľadu v prvom rade len polovičným portom s totálne nezvládnutou optimalizáciou a tak katastrofálnym ovládaním, že by si za neho niekto zaslúžil dostať po paprčkách. Nezachráni to ani neutrálne pojatá hudba, ktorá inak do samotného prostredia celkom zapadá, rovnako ako kompletný anglický a dobre prevedený dabing. Som skutočne zvedavý či a vôbec kedy si Elea strihne nejaké pokračovanie, keďže takýto zlý štart som v hrách podobného razenia už dlho nezažil.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Soedesco
Recenzovaná verze: Xbox One