Trošku som si zhlboka vydýchol pri pohľade na obal ďalšej doskovej hry v akomsi mojom poradovníku, keďže bolo okamžite jasné, že tentokrát v prípade projektu Zakázaný ostrov nebude nutné týždne študovania pravidiel a snahy o pochopenie každého, čo i len malého, detailu. Tu sa totižto s pravidlami oboznámite rýchlejšie než potom trvá samotná hra, čo vo sfére minulých mojich testov nebývalo ani náhodou pravidlom. Poďme teda spoločne nazrieť do dávno zabudnutej mystickej ríše zvanej ako Archea.
Keďže som vám už zdelil fakt, že pravidlá zvládnete s jedným prstom v nose, nemôžem toto teraz zastavať nejakým komplikovaným opisom (verte ale, že som toho schopný). Prejdeme si to teda v kadencii rotujúcej vrtule od helikoptéry. Tá je totižto začiatkom a koncom celého dobrodružstva v hre Zakázaný ostrov. Po boku svojich priateľov (minimálne jedného a maximálne troch) sa spoločne vyberiete do oblasti, ktorá mala navždy ostať v zabudnutí. Národ Archeanov bol totižto natoľko mocný, že dokázal ovládať všetky nám známe živly, ako oheň, vzduch, vodu a zem. Ich uchopenie spočívalo v štyroch vzácnych a magických artefaktoch, ktoré však zmizli rovnako ako národ samotný. Spomínaná helikoptéra vás preto vysadí na tajomnom ostrove, kde sa údajne nachádzajú pozostatky civilizácie Archeanov a tam začína vaše adrenalínom naplnené pátracie dobrodružstvo.
Toľko spomínaná jednoduchosť sa viaže na šesť špeciálnych povolaní, ktoré si hráči vylosujú náhodne. Každý charakter má teda jednu odlišnú výhodu v rámci svojich troch akcií. Cieľom je ich rozumne využívať a pozbierať postupne štyri rovnaké karty s príslušným znakom živlu, za ktoré získate samotný artefakt. Akonáhle vaša skupinka má všetky štyri vzácne predmety (nezávisle na vlastníkovi), môže sa presunúť k helikoptére a po vynesení špeciálnej karty úniku aj zdarne ukončiť celú hru. Problém však spočíva v postupne sa zvyšujúcej hladine vody, ktorá náhodne potápa jednotlivé dieliky ostrova (kartičky reprezentujúce ostrov sú z tvrdého papiera a disponujú peknou grafickou úpravou). Reálne sa utopiť nemôžete, aj keby vaša figúrka stála na dieliku, ktorý sa musí odstrániť z hry, avšak akonáhle by zmizla z pola pristávacia plošina alebo celková hladina úrovne vody presiahla číslo 5, hra končí vodou vo vašich pľúcach.
Celá misia je pod tlakom času, keďže náhodné ťahanie kariet prináša postupné nalievanie vody do hracej dosky. Prioritou je teda spolupráca medzi postavičkami, ktorá zahŕňa výmenu dôležitých kariet (niektoré charaktery môžu zapojiť svoje unikátne schopnosti a skrátiť tak čas), pomoc pri presúvaní o viacej než jedno políčko, či dokonca plávanie po už zatopenej ploche. Ak ste skupinka dobre zohratých a skúsených archeológov, tak nemáte problém úspešne ukončiť hru do jednej hodinky. Akonáhle sa však medzi vami objaví zákerný individualista, hra končí katastrofou. Nie je totižto možné odísť bez čo i len jedného kolegu, ktorého by ste prípadne chceli nechať zámerne utopiť. Počas testovania spoločenskej hry Zakázaný ostrov som napríklad ja osobne dostal pri partii chuť uškrtiť svojho švagra a jeho bezvládnu mŕtvolu následne nechať unášať slanou vodou do zabudnutia. Aj takéto situácie môže vyprodukovať zdanlivo neškodná dosková hra so sociálnymi väzbami.
Záverom sa dostávam k celkovému spracovaniu celého balíčka zakázaného ostrova. Ten dostanete v krásnom plechovom prebale, ktorý ukrýva plastové artefakty v slušnom spracovaní a nemenej kvalitné papierové karty. Ostrov reprezentujú dieliky z hrubého kartónu ilustrované ručne kreslenými obrázkami k danej téme príbehu a v tomto smere nemám samozrejme kvalite čo vytknúť. Menšia poznámka, nie je to možno priamo až taký veľký problém, by sa týkala znázornenia faktu, že nejaký dielik je práve potopený. Často sa mi stávalo, že som sa v rýchlosti nedokázal pohľadom na hracie pole zorientovať a zistiť, čo je pod vodou a čo naopak ešte nie. Uvedomujem si, že vodu tu reprezentuje akýsi modrastý povlak, ale osobne by som dal prednosť nejakej jasnej ikonke s ostrým rysom, ktorá by mi hneď buchla do očí a nespomalila tak moje myšlienkové pochody. Inak nemôžem v negatívnom slova zmysle už ani pípnuť.
Zakázaný ostrov je duchom zábavnou hrou, pre ktorú nie je nutné chodiť na týždenné kurzy učenia sa pravidiel, čím sa stáva veľkým oddychom od náročných kolegov zo sféry doskových hier. Apropo, keď sa tak pozerám ponad monitor na poradie testovacích subjektov, nabudúce sa spoločne budeme potiť nad Falloutom, a už teraz mám z toho vrásky na čele. Do tej doby sa však snažte neutopiť.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Blackfire
