Začať v dnešnej dobe niekomu opisovať bohatý americký folklór a históriu, tak fascinujúcu ako je podstata samotnej ľudskej duše, by bolo minimálne opovážlivé a verím, že u niektorých dnešných jedincov dokonca urážlivé. Budem však plný nádejí dúfať, že ste vy osobne na naše stránky zablúdili s cieľom obohatiť sa o poznanie netradičnej, ba až originálnej adventúrky, ktorá vlastne ani adventúrkou nie je. Oveľa lepšie by jej sedela akási škatuľka vizuálnej novely s pár otravnými momentami, na ktoré samozrejme v dnešnej recenzii ešte príde čas. Pohodlne sa teda usadte do starého ratanového kresla, nalejte si pohár červeného a skúste načúvať čarovnému tónu príbehov, aké písal sám život.

Where the Water Tastes Like Wine je s istotou najpodivnejšie spracovaná videohra tohto a možno aj budúceho roka (viem, viem, japonské šialenosti by mi určite aj tak vyrazili dych, ale tu ide o niečo viac). Jej koncept totižto pojednáva o zbieraní krátkych historiek a ich následnej aplikácii pri náhodných stretnutiach. Ako bájna bytosť stelesňujúc samotnú smrtku putujete cez reálne americké štáty s cieľom stretnúť čo najviac pocestných a skúsiť si cez jednoduché rozhodnutia navýšiť znalosť poučných či vtipných príbehov. Výpravná zložka je hneď po tej hudobnej vôbec najväčším triumfom spolupráce dvoch štúdií, ktoré stoja za hrou samotnou, keďže som ja osobne ešte nemal počas svojej dlhej hráčskej kariéry nič ani len zdanlivo podobné v rukách. Je to ako počúvať historky, čo sa reálne mohli stať kdekoľvek za morom a mať pritom hrejivý pocit na srdci. Poetické duše tu skutočne pustia slzičku či dve.

Príbehy sú teda v tomto pojatí niečo ako aktívna mena. Môžete s nimi kupčiť a rozvíjať ich potenciál počas rozhovorov. No a tu sa dostávame k prvému kameňu úrazu. NPC postavy, ktoré stelesňujú krásne a ručne kreslené maľby, sa v samotných rozhovoroch správajú až prehnane antisociálne, čím totálne zabíjajú inak netradične prezentovanú atmosféru. Predstave si scenár, kedy počas jazdy vlakom, po tom ako ste si lístok kúpili za jeden z príbehov, stretnete bývalého veterána z vojny, ktorý sa vracia domov. Ten vás vyzve k rozhovoru vetou, či náhodou nepoznáte nejaký smutný príbeh alebo prípadne vtipnú situáciu zo života. Aby ste mu spríjemnili cestovanie, tak vyberiete niečo z repertoáru a s vášňou mu pred očami načrtnete to, čo sa mohlo naozaj stať. Nech už je to plné smútku či poučenia alebo humoru, samotný veterán bez akejkoľvek trefnej reakcie povie buď frázu úplne mimo témy, alebo si bez hanby vypýta ďalší príbeh. Takýchto momentov je tu dosť na to, aby som si mohol dovoliť tvrdiť, že atmosféra v tomto prípade upadne do suterénu rýchlejšie, než vyhorí lopata uhlia o pár vozňov ďalej.

Osobnosti, aké stretávate, sú teda často viac robotmi než by mne osobne bolo milé, avšak tým výber problémov u Where the Water Tastes Like Wine nekončí. Autori sa snažili vymaniť zo škatuľky o audiovizuálnych hrách nezmyselnou nutnosťou spánku (pripomínam, že ste kostra putujúca krajinou s klobúkom na hlave) a nudnou minihrou s pískaním si do kroku počas putovania krajom. Ak si nechcete pískať, tak samotný hlavný hrdina ide neuveriteľne pomaly, čo by možno až tak nevadilo, ak by išiel nejakým krásnym krajom, ale tu vás mapa víta len strohým terénom bez detailov, čo je ďalšia otravná vec. Našťastie je tu ale záchranná brzda v podobe už spomínaného soundtracku, ktorý síce nečíta nejaké veľké množstvo skladieb, ale zato je schopný vybudovať pocity v niekoľkých vlnách radosti a nostalgie. Ide o úžasnú zmes folklórnej muziky nielen zo západu, ale aj z tunajšej oblasti a myslím, že ju docenia aj hráči tohto štýlu totálne neznalí.

Je toho skutočne veľa, čo mi osobne u tejto netradične spracovanej hry nesadlo. Avšak stále v sebe nemôžem potlačiť evidentné sympatie k samotnej myšlienke o existencii hry ako tejto. Počúvať krásne spracovaný hlas rozprávača a nechať sa unášať príbehmi našich predkov (v niektorých prípadoch možno čiastočne pokrvných), a to za asistencie uhrančivej folkovej hudby a nádherných kresieb, je vo finále neopakovateľným zážitkom. Zážitkom tak silným, že som ochotný zabudnúť na nezmysly okolo interakcie a takmer nulového dopadu pri niektorých voľbách počas komunikácie s NPC postavami. Pokiaľ máte v sebe kus poetického dravca, ktorý si po pohári vína nahovára, že raz napíše román storočia, tak práve pre vás bola stvorená hra/nehra Where the Water Tastes Like Wine!

Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Good Shepherd Entertainment