recenze
Crossing Souls

Crossing Souls - recenze
Crossing Souls - recenze
21:06, 03.07.2018

Ďalší pán na holenie s nálepkou "financovaný cez Kickstarter" sa nám opäť posadil do testovacieho kresla. Projekt Crossing Souls však už od pohľadu nebudí, a asi ani nemá budiť, dojem, že ide o nejakú prepracovanú 2D originalitu plnú nápadov a šokujúcich dejových zvratov. Musel som však prekonať svoj čoraz viac rastúci odpor voči tejto nekonečnej pixelart vlne, ktorá sa stáva viac a viac využívanou z dôvodov nízkych nákladov na výrobu a skúsiť nájsť aj v hre Crossing Souls podstatu jej existencie. Na moje prekvapenie sa to nakoniec podarilo, avšak s odretými ušami.

Niekto nám tu zase opisoval od Stranger Things.

Klik pro zvětšení (Crossing Souls - recenze)

Je tomu presne tak. Nápad priniesť okultistické časopisy do vývoja tejto arkády a premiešať to s modernými seriálmi bežiacimi cez Netflix nemôžem skutočne kvitovať s nejakým húkaním, alias rachitická sova po prechode. Môžem to len zalepiť poznámkou, že nemám nič proti hrám, ktoré sledujú tajomný príbeh malého mestečka prepleteného s osudmi niekoľkých hlavných hrdinov čakajúcich na občiansky preukaz. Crossing Souls je teda klasickou adventúrkou, ktorej postup cez rôzne prekážky pramení vo využívaní schopností spomínaných hlavných postáv. Jeden tak dokáže pekne udrieť palicou či vyliezť na stenu a druhý zase môže ponúknuť technologické vynálezy ako laserovú pušku a raketový batoh. Určite už dobre tušíte o čom tu je reč, a tak nebude nutné ponúknuť kompletný zoznam schopností a predmetov, ktoré naša skupinka hrdinov má po vreckách.

Píše sa rok 1986 a nachádzame sa v malom mestečku v slnečnej oblasti Kalifornia.

Klik pro zvětšení (Crossing Souls - recenze)

Aj keď dejová linka nepoputuje v zlatej obálke rovno do nominácií na Oskara, určitý pomer vyváženej zmesi duchov (zlých či dobrých) a zločincov operujúc na území dejiska hry má miestami zaujímavú atmosféru a hráč tak z časti chce vedieť, prečo sa vlastne dejú dovtedy nevídané udalosti krútiace sa okolo čarovného kameňa pôvodom z Egypta. Ten ešte v roku 1945 vykopal Dr. Carter Jones, aby sa následne samotný artefakt stratil a našli ho až naši dospievajúci hrdinovia. Na ich rodné mestečko je aj ich vlastnou vinou uvalená karanténa a jediná záchrana obyvateľstva pred svetom na druhej strane (trošku duchovných termínov neuškodí) spočíva vo vašich rukách. Akciu tu zabezpečuje neustále prepínanie z jednej postavy na druhú tak, aby ste mohli využívať dané schopnosti vypísané vyššie, či zabrániť úmrtiu postavy s nízkou úrovňou energie. Bohužiaľ sa však práve tento aspekt hrateľnosti ukázal byť ako veľký kameň úrazu celej hry, a to hlavne vďaka nemotornému a ťažkopádnemu ovládaniu. To dokáže často narobiť viac škody ako úžitku.

Prišlo aj na jemné logické hádanky, ale tie sa väčšinou nedajú považovať za nejaké veľké prekážky v postupe.

Klik pro zvětšení (Crossing Souls - recenze)

Cez nepodarené ovládanie sa však dá nazerať pozitívne aspoň na súboje s väčšími protivníkmi, a teda bossmi. V tomto prípade je totižto nutné, aby hráč taktizoval a vhodne vyberal práve toho hrdinu, ktorý spustí poriadne peklo a uberie protivníkovi najviac energie. Tento postup sa stotožňuje aj pri riešení hádaniek len s tým rozdielom, že tam sa všetko končí u vhodného výberu schopnosti a predmetu. Možno to tak na prvý pohľad vôbec nevyzerá, avšak táto pixelart záležitosť je značne sprevádzaná veľkým množstvom dialógov, čím sa autori snažili poriadne šliapnuť na dôležitosť príbehu. Netvrdím, že je to v tomto prípade vyložene zle podané, ale ako som už písal vyššie, Crossing Souls je stále len arkáda a ako taká si navyše to zaujímavé berie z už dávno videného, čo logicky nemôžem považovať za veľké plus. Kvitujem ale s uznaním samotné množstvo scenérií, kam sa s našou partiou hrdinov pozriete. Tu sa evidentne autori dosť vyhrali a vytvorili tak odlišnú atmosféru pre jednotlivé scény.

Inšpirácia nezostala len u seriálovej produkcie, dočkali sa aj filmy s oveľa starším dátumom vydania.

Crossing Souls nebudem vyčítať grafiku viac než už som spravil v úvode tohto textu. Mne osobne sa prejedá toto pixel stvárnenie a nie vždy je nutné snažiť sa navodiť nejakú atmosféru cez overené ale zastarané návody. Pokiaľ však máte radi tento spôsob technických prevedení a zároveň máte chuť na menšiu logickú adventúrku s navonok zaujímavým príbehom, mohli by ste patriť do cieľovej skupiny tohto produktu. Treba si však uvedomiť, že ovládanie je často veľkým darebákom a dokáže pekne nahnevať, rovnako ako niekoľko zbytočne náročných akčných momentov.

Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Devolver Digital

Klik pro zvětšení (Crossing Souls - recenze)

Recenzovaná verze: PlayStation 4 PRO

PC hry pro vás testujeme na sestavě LYNX

Klik pro zvětšení (Crossing Souls - recenze)

PC hry pro vás testujeme na sestavě LYNX

DOBRÉ
65%
CZECHGAMER
Ako pivo bez bubliniek, do ktorého vám sused fúka vzduch cez slamku

CGwillWin