recenze
Shadow of the Colossus

Shadow of the Colossus - recenze
Shadow of the Colossus - recenze
00:20, 03.02.2018

Dvanásť rokov je už úctyhodná doba na to, aby sa s akoukoľvek videohrou dalo nakladať rôznym spôsobom. Herná história všeobecne už začína pociťovať akési pretlaky menej kvalitných diel, ktoré síce sú spájané s nejaký kultom svojej doby, ale aké už dnes nemajú čo povedať takmer nikomu. Tento opis však našťastie neplatí pre jednu z najlepších hier vôbec, a teda majstrovské dielo s podpisom nemenej dôležitej osobnosti, ktorá vlastne stála u písania spomínaných dejín starej a novej pop kultúry dneška. Fumito Ueda tak dnes zase môže oslavovať a spomínať na ten čas pred dvanástimi rokmi, keď sa po rovnako fenomenálnom projekte Ico opäť postaral o menšiu evolúciu v žánre akčných adventúr. Aktuálne totižto dvíhame čarovný meč do žiare návratu Shadow of the Colossus!

Tento remaster nemohol prísť v lepší čas.

Klik pro zvětšení (Shadow of the Colossus - recenze)

Počas pozvoľnej prípravy na písanie tohto testu som si v duchu opakoval zopár pevných bodov, ktoré by som vám nerád zabudol odovzdať. Jednak považujem za zbytočné mrhať vaším časom a opisovať známe frázy z tejto notoricky prevarenej legendy a tak to pojmem z pohľadu príbehu troška fakticky. V čase, kedy Tiene Kolosov vrhali chladné mraky na populárnu konzolu PlayStation 2, bola výpravná stránka väčšiny hier totožná. Práve nápad od mena Ueda, pojať scenár so štipkou starého dobrého tajomstva, padol aspoň v mojom prípade na úrodnú pôdu. Hlavný hrdina je preto rozhodne atypickým hrdinom tak, ako by sme boli zvyknutí. Prichádza na scénu s túžbou zachrániť neznámu mladú slečnu, ku ktorej evidentne chová silné city, avšak o ktorej sa toho dozvedáme na štarte len málo. V ceste za jeho cieľom mu stojí hromada (čítaj číslom 16) dávno mŕtvych bytostí, ktorých duch aj naďalej prežíva v telesných schránkach obrovských tvorov z kameňa a hrudy zeme.

Ten pomer minimalistickej hrateľnosti voči obrovským kolosom vo forme jediných nepriateľov je úžasný.

Klik pro zvětšení (Shadow of the Colossus - recenze)

Náplň povinností je pevne daný a nikto nemôže nadobudnúť pocit, že ho niekto zavalil sériou povinností. Máte k dispozícii magický meč, luk a schopného koníka. Tieto nástroje sú vám k ruke pri postupnom pokorení všetkých kolosov a aj keď to možno teraz vyznie troška hlúpo, tak tu skutočne platí, že čím menej akéhokoľvek prídavného obsahu, tým lepšie pre nás hráčov v zmysle uchovania jedinečnej atmosféry. S každým zničeným titánom sa vám totižto dostane úžasného pocitu dobre vykonanej práce a evidentného progresu. Každý jeden z tej šestnástky kráčajúcich mrakodrapov je nutné zdolať pozvoľna a takticky. Aj keď dosahujú proporčne neuveriteľných cifier, stále sú schopní veľkej mobility a neočakávaných výpadov. V praxi to vyzerá tak, že hráč je ako mucha, ktorá sa práve posadila za ucho obrovi a ten sa ju snaží zahnať nemotorným ale účinným manévrom (záleží podľa druhu kolosa). Nie je to ale len o tom, že putujete krajinou a skôr či neskôr narazíte na niečo atypické v teréne, čo by ste mohli zliezť ako živú skalu.

Nech už si zvolíte nastavenie obrazu na 4K alebo dáte prednosť dôrazu na FPS, obe varianty vás potešia nádhernou grafikou.

Klik pro zvětšení (Shadow of the Colossus - recenze)

Každý jeden kolos je súčasťou prírody a pre smrteľníka aj zakázanej krajiny. Do toho vkročíte ako nebojácny hrdina s cieľom nájsť a ponížiť bohov minulosti. Aby to na obrazovke vyzeralo vierohodne, zvolili vývojári trefné začlenenie samotných kolosov do daných scenérií a v praxi to funguje priam ukážkovo. Aj keď si som vedomý možných námietok na prázdnosť rôznych kútov mapy, čo má ale za následok ten kontrast medzi niečím hrozitánsky obrovským a napríklad takou bežnou lúkou s pár stromami a nejakým väčším kameňom. Remaster pre PlayStation 4 necháva zabudnúť na výkon konzol pred dvanástimi rokmi. Tento návrat je naozaj technicky nádhernou hostinou pre oči a ducha. Odteraz už nebudete spomínať len na originálne postupy pri likvidácii nepriateľov (každý vás niečo naučí a posunie vpred), ale aj na oblasť a krásu ich hniezd a domovov. Aby toto Team Ico ešte podčiarkol, tak prináša možnosť fotografického režimu aj s pár zaujímavými filtrami pre nadšencov do fotiek a zdieľania cez sociálne kanály. Obrázky v našom teste síce nie sú výsledkom snahy hráčov z celého sveta o čo najkrajšie spodobnenie atmosféry Shadow of the Colossus, ale aj tak vám vyrazia dych.

Klasická zvuková kulisa od mena Kow Otani len dotvára umelecký pocit z hrania a sledovania Shadow of the Colossus.

Môj vôbec najobľúbenejší film, ktorý som videl viackrát, než by možno bolo zdravé, je čisto z art žánru. Aj preto ho väčšina bežnej populácie nemusí a už vôbec by ho nestavala do pozície "NAJ-NAJ". Pre mňa to tak však platí a niečo podobné teraz aplikujem aj v záverečnom ťahu virtuálnym perom pre túto recenziu. Shadow of the Colossus je jednosmerná cesta ako sa zamilovať do interaktívnej videohry. Jeho náplň spočíva v netradičnom kontraste fantasy sveta kráčajúcich monumentov, ktorých obrovské telá zdoláva malý ale odhodlaný človiečik s malým mečom a malou kobylou. Jeho viac ako desaťhodinové dobrodružstvo je neopakovateľným zážitkom a dobre sa hrajúcim zážitkom. Čo je navyše zásadné, tak ten toľko proklamovaný zážitok nenájdete v žiadnej inej videohre, pretože žiadna iná jej podobná vôbec neexistuje. Ak toto nie je dôvod sa o hru minimálne otrieť zaujatým očkom, tak už neviem, či si ešte pána ako Fumito Ueda tento svet zaslúži.

Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Sony Czech.

Klik pro zvětšení (Shadow of the Colossus - recenze)

Recenzovaná verze: PlayStation 4 PRO

PC hry pro vás testujeme na sestavě LYNX

Klik pro zvětšení (Shadow of the Colossus - recenze)

☆ TOP ☆
100%
CZECHGAMER
Ak sa bielemu plátnu, na ktoré sa niekto vysmrkal, hovorí s plnou vážnosťou umenie, tak Shadow of the Colossus by mal visieť v tých najprestížnejších zbierkach každého milovníka videohernej kultúry.




CGwillWin