Unikátnych hier je dnes stále nedostatok. Keďže logicky neplatí priama úmera k väčšiemu počtu hier čo do kvality, musíme sa denno denne prehrabávať odpadom a v lepšom prípade priemerom. Stále sa ale nájdu, aj mimo rozpočtovo vyťažených a reklamou dotovaných AAA záležitostí, nejaké tie prekvapenia. Projekt ECHO, od nezávislého štúdia s nápaditým názvom Ultra Ultra, je presne tým políčkom plným zdravej zeleniny a aj keď to tak určite na prvý pohľad nevyzerá, zastupuje kategóriu prekvapení aktuálneho a pomaly končiaceho roka 2017.
Samotnú originalitu však určite nezastupuje príbeh. V ňom sa v rýchlosti oboznámime so slečnou s prostým menom En, ktorá v spoločnosti umelej inteligencie (rovnako sa tu názvom London nikto nesnažil vyhrať zlatého bludišťáka za nápaditosť) putuje na neprebádanú planétu v nekonečnom vesmíre, aby pomocou prastarej civilizácie oživila mŕtveho priateľa. Všetko sa deje vo svižnom tempe. Vaše moderné plavidlo pristáva na nehostinnom povrchu planéty a behom pár minút sa výťahom prepracujete kilometre pod povrch, kde to všetko začne dávať nejaký zmysel a formu.
Nasledujúce hodiny budete pobehovať po podivnej stavbe s názvom The Palace (ehm, nechám to radšej tak), ktorá je priam vytúženou dovolenkovou destináciou pre všetkých pacientov s klaustrofóbiou na celom svete. Stavba je to totiž unikátna čo do proporcií. Chodby sú neúmerne obrovské a každý detail je sterilne čistý ako padnutý sneh. Čím hlbšie sa naša hrdinka spúšťa pod kontrolou TPS kamery do samotnej stavby, o to viac budete dostávať pocit, že jadro planéty vás už začína páliť na skafandre. Na to, ako je ECHO v tomto smere obrovskou hrou, je zároveň technicky chudobným cirkusom pre opakujúce sa kulisy, čo nemusí každý pobrať a už vôbec mu to nemusí robiť dobre na duši. Pomaly sa však dostávam k tomu dôležitejšiemu.
Okolo vás, za múrmi skrytá, pulzuje neznáma technológia. Vaša prítomnosť ju uvedie do činnosti a odrazu sa stanete svojím vlastným nepriateľom. Odraz totižto vyvolá bytosti s názvom Echoes, ktoré sú presným zrkadlom vašej osobnosti. Vyzerajú takmer ako vy (až na pár temných detailov) a sú rovnako nebezpečné a odhodlané vám vycucať cez ucho mozog pomocou slamky. Hlavná a originálna myšlienka je práve spojená s ich schopnosťou sa učiť. Počas skúmania okolia, a vašej snahy dosiahnuť konkrétne body na nekonečnej mape, totižto musíte prežívať dva cyklusy akéhosi umelého osvetlenia. Väčšinu času je všade krásne bielo a vaši súperi (či skôr súperky a dvojníčky) sa tak majú možnosť učiť vaše kroky. Ak otvoríte dvere a oni to vidia, v ďalšom cykluse už budú schopné rovnako otvárať dvere ako sa im zachce a to platí na všetko.
Práve toto je veľkým know-how u projektu ECHO a nekončí to len u nejakých dverí. Druhým cyklusom je tma, kedy na pár desiatok sekúnd môžete robiť čokoľvek bez toho, aby ste sa báli napodobnenia a učenia konkurencie (Cyklusy sa menia v pravidelnom tempe). ECHO je stealth hra s akčnou vložkou v podobe možnej streľby zo zbrane. Primárne vás však núti sa pomaly plaziť pomedzi hordy smrteľne nebezpečných protivníčok, ktoré skúmajú vaše pohyby ako ostriež. Len tma vám dodá odvahu konať inak než počas svetla a adaptívna umelá inteligencia, aká vás neustále obkolesuje, je dokonalým strojcom nových a doteraz nezažitých pocitov. Jednoducho neustále premýšľate, či to ako idete chodbou, to, kam sa pohnete ďalej a či je práve vhodné pojedať ovocie z mise, keďže sa k vám pomaly blíži istá smrť, je správna taktika a neskončí to istou smrťou.
Vývojári sú si dobre vedomí sily svojho unikátneho nápadu a podmienili mu celkový koncept vrátane technických skratiek. V zásade musíte ísť vždy z bodu A do bodu B a prekážkou sú vám práve učenlivé "kolegyne". Jedinou odbočkou môže byť pokus nájsť akési čiastkové echo odrazy skryté na rôznych miestach, ale to ma nijako nebavilo. Rovnako mi dosť prekážal fádny štýl streľby a mierenia ala Resident Evil, ktoré v dnešnej dobe nijako netiahne. Grafická stránka je navyše sterilná ako operačná miestnosť a mne osobne sa nijako nedokázala dostať do srdiečka. Hudba však naopak po boku nápaditej hrateľnosti už išla úplne iné a príjemné tóny. Obrovská škoda zle spracovaného portu z PC (PS4 verzia vyšla s oneskorením), ktorý trpí dlhými nahrávacími obrazovkami, čo pri častom úmrtí môže vyvolať rovnako agresiu na strane nejedného z vás.
Napriek hore menovaným nepríjemnostiam je však ECHO niečo výnimočné a unikátne. Len sa zamyslite, ako by sa práve adaptívna inteligencia dala umne využiť u klasických FPS značiek dneška. Vývojári nám tu krásne prezentujú, že to funguje a môže fungovať aj inde. Veľký potlesk pre moje osobné prekvapenie posledných mesiacov a ak sa v tomto prípade rozhodnete pustiť pár desiatok eur, nebudete následnú ozvenu zábavy vôbec ľutovať.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Ultra Ultra
PC hry pro vás testujeme na sestavě LYNX
