Japonský gigant Square Enix sa v posledných rokoch zásadne postavil za nezávislú scénu a pomocou svojho programu Square Enix Collective necháva priestor na reálnych zákazníkoch, aby si svojím hlasovaním posunuli nejakú originálnu hru do finálnej formy. Takto sme už mali možnosť zažiť hneď niekoľko indie titulov, ktoré skutočne svojim potenciálom ukázali, aké talenty by nám ostali skryté, ak by AAA scéna prevalcovala všetko naokolo. Nedávno sme tu mali rumunský Black The Fall, ktorý môžem s pokojným svedomím prezentovať ako relevantný dôkaz mojich slov a nutnosti existencie programov ako Square Enix Collective a dnes sa zase presúvame do mrazivej Kanady a to so značkou Children of Zodiarcs.
Nezávislé štúdio Cardboard Utopia je už na prvý pohľad veľkým milovníkom legendárnych zástupcov žánru taktických RPG. Ešte pred vydaním ich najväčšej značky, ktorú práve Children of Zodiarcs zastupuje, sa netajili inšpiráciou v sériách ako Fire Emblem či Final Fantasy Tactics, čo nutne bude pomáhať aj mne v dnešnej recenzii. Každý, kto kedy skúsil čo i len jeden diel z týchto na počty bohatých sérií, tak si presne vie predstaviť, čo asi tak myslím pod pojmom kvalitná japonská ťahová hra. Deti z krajiny Zodiarcs sú mementom a odkazom na prosperujúcu spoločnosť, ktorú takmer zničila vlastná pýcha a vojenský konflikt a akej momentálne vládnu mocenské záujmy podporované náboženstvom. Populácia, či presnejšie jej zbytky, sa obrátila späť k tradíciám a začína využívať pôvodné technológie a prastaré odkazy na tradície. Úvod nie je nijakým zdĺhavým zoznamovaním s motiváciou, prečo ísť jeden level za druhým, ale bez ostychu hádže svojho diváka rovno do toho najzábavnejšieho, čo ponúka, a to sú súboje.
Od autorov by bolo vskutku pochabé okopírovať niečo, čo už notoricky poznáme (narážam teraz na TRPG koncept) a očakávať, že si z toho každý strelí do výfuku. Našťastie kanadská škola dizajnérstva dala hlavy dohromady a prišli so zaujímavým krížením hodu kociek a kariet. Každý útok počas taktických bojov zabezpečuje u jednotlivých hrdinov jedna karta. Na ruke ich môžete mať naraz 7 a kedykoľvek ich doplniť, samozrejme stratou ťahu. Karty zabezpečujú ako obranu a útoky zbraňami, tak mágiu v obecnom ponímaní. Jeden hrdina si teda môže počas postupu cez šachovnicovú schému pomôcť doplnením energie alebo skúsiť zlikvidovať protivníka, ak je v jeho dosahu. Karty je potom možné separovať a miešať do vlastných balíčkov, čo vo mne vyvolalo spomienky na série ako Baten Kaitos alebo Lost Kingdoms. To všetko sa ale týka len kariet, čo nie je vôbec podstata súbojov a ich ovplyvňovania.
Ďalším veľkým plusom a políčkom, prečo milovať boje v Children of Zodiarcs, sú kocky. Čím vyšší level má jeden z vašich hrdinov, o to viac kociek môže vrhnúť pred každým ťahom. Karta a jej schopnosť sa odvíja z malej časti aj od elementu náhody, ktorý je zase napojený na kocku. Po prvom hode máte možnosť vybrať dve kocky a skúsiť si s nimi hod zopakovať, ale následne už sú veci nemenné a postava musí vykonať to, čo káže karta vyložená pred ťahom. Možno vám to znie trošku zložito, ale stačí absolvovať pár súbojov a všetko sa vám dostane pekne krásne pod kožu. Hrdinovia (tí sú členití tak ako po stránke osobností, tak aj pestrí v pohlaví) majú svoj vlastný vývojový strom, ktorý sa uloží vždy po úspešnom ukončení jednej misie. Ak v nej hrdina zomrie alebo pomrú všetci, nedostane sa im zvýšenia úrovne a všetky nazbierané EXP sa zase vyparia. V tomto je Children of Zodiarcs nekompromisnou, až pre niekoho náročnou hrou, avšak treba si uvedomiť ako krásne tieto pravidlá nastavujú hráčov do pozície neustáleho taktizovania a vyberania presných taktických krokov ako ďalej. Tlieskam autorom.
Počas viac ako tridsaťhodinového dobrodružstva som mal možnosť skúsiť rôzne varianty ako kombinovať kocky (tie majú tiež svojský spôsob radenia rovnako ako karty a je možné ich dokonca vylepšovať na novú úroveň) a čím vyšší level mala postava, o to viac setov kociek a kariet som si mohol nastaviť do profilu. Možností je tu neúrekom, ostatne tak ako celkom vtipných dialógov, ktoré môžete, ale aj nemusíte absolvovať. Už vám je teda jasné, ako zábavná je táto taktická RPG hra, ktorá dominuje hlavne v koncepte súbojov. Pri pohľade na technickú stránku sa však nejeden detailista začne škrabať na hlave. Táto indie hra, akokoľvek ju podporil taký gigant ako Square Enix, sa grafikou nesnaží vyhrať žiadne ocenenia. V zásade sa drží kvalít handheldu so slušným rozlíšením pre súčasné TV štandardy. Mnou testovaná PlayStation 4 verzia (je ešte možné si projekt kúpiť na PC) ma vyložene neurážala, ale kvalitou jednoducho jasne naznačuje, čo je jej priorita a čo nemá chuť riešiť. Tu si ide prim hlavne hrateľnosť a všetko ostatné pláva bokom. Bohužiaľ aj hudobná stránka či neexistujúci dabing nie sú zrovna aspekty, za aké by som mal udeliť vysoké číslo.
Children of Zodiarcs vzdáva hold klasikám a čo sa musí oceniť je fakt, že na nich nijako neparazituje. Používa svoj vlastný upravený scenár prečo ho milovať a aj keď možno nepoteší oko či ucho, dokáže nakŕmiť hlad po kvalitnej taktickej RPG záležitosti. Ak patríte medzi milovníkov tohto žánru, plne vám projekt odporúčam.
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Cardboard Utopia
PC hry pro vás testujeme na sestavě LYNX
