recenze
Resident Evil 7: Biohazard

Resident Evil 7: Biohazard - recenze
Resident Evil 7: Biohazard - recenze
09:48, 29.01.2017

Písal sa rok 1996 a ja osobne som sa ako vtedy ešte len dvanásť ročný cucák ocitol za záhadných okolností na návšteve u cudzej rodiny v susednom Rakúsku. Dnes už sa môžem len domnievať, prečo som sedel na tom gauči zapáchajúcom po cigaretovom dyme a rovnako prečo som sledoval veľkú a dobovú TV s nadváhou, na ktorej bežala hra neznámeho pôvodu. Bol som však skutočne tam a nebol som sám. Sedel vedľa mňa chlapec, o dosť starší, držiac v rukách ovládač od prvého PlayStationu a stíhal nielen strieľať do hláv akýchsi mátožných ľudí v otrhaných handrách, ale ešte pri tom výdatne fajčil jednu za druhou. Dlho po tomto zážitku, zatiaľ čo som vyrastal na hrách od Nintenda, som ani len netušil, že sa raz zase stretnem s danou videohrou a konečne tak spoznám jej názov.

Nebudem to tajiť. Ak ste si to náhodou nevšimli, tak patrím do radikálnej odnože fanatikov rannej tvorby série Resident Evil a nikdy som nemal pochopenie pre jeho evolúciu.

Klik pro zvětšení (Resident Evil 7: Biohazard - recenze)

Asi už väčšina z vás tuší o čom je reč. Prvý Resident Evil tak vkročil do môjho detstva ako čistá retrospektíva a bola to doslova láska na prvú zombie apokalypsu. Dali sme si aj druhé rande a potom ešte jedno (nasledoval logicky sex s Jill Valentine), aby sa sladká romanca začala rozpadať z časti na časť. Resident Evil časom upadol rovno na hubu a začal meniť to, čo kedysi reprezentoval. Survival horor plný náročných hádaniek a nutnosti si šetriť aj ten posledný náboj, keďže nikdy neviete, čo bude za ďalším rohom, sa zmenil na uplakanú limonádu bez chuti. Skalní fanúšikovia pôvodných dielov tejto IP už ani len nedúfali, že by sa Capcom mohol umúdriť a vrátiť hru späť tam, kde začala. Dámy a páni, zombie a zombice, nastal čas nasadiť plienky pre dospelých s extra výplňou. Hororová adventúrka, ktorá vznikla ako reakcia na rannú filmovú tvorbu George A. Romera, vstáva z kyprého hrobu zmáčaného slzami milovníkov prvých troch dielov a na náhrobnom kameni svieti krvavý nápis Resident Evil 7!

Príchod virtuálnej reality a návrat série RE k hororu? Toto nemôže byť náhoda...

Presne tak, nového "Resiho" som dal na prvé prejdenie komplet cez virtuálnu realitu vďaka PSVR (tento SONY headset má ročnú exkluzivitu voči konkurencii, takže zastrčte svoje Oculuse a HTCčka zase naspäť do poličky) a nemôžem nič iné len odporúčať túto formu aj pre vás, potencionálnych majiteľov tohto projektu ako prípadne aj spomínanej helmy. Nie je vôbec divné, aby SONY platilo dvanásť mesiacov časovej výhradnosti pre ich zariadenie v spojení s RE7, keďže práve toto je ten plnohodnotný a vôbec prvý AAA VR projekt, ktorému ostatné hry môžu tak maximálne viazať šnúrky na topánkach. Či už sa bavíme o technickej stránke, o grafickom spracovaní či prevedení streľby a pohybu hlavnej postavy.

Klik pro zvětšení (Resident Evil 7: Biohazard - recenze)

Táto hra vo všetkých týchto aspektoch dominuje o niekoľko tried nad konkurenciou a je momentálne tým najväčším dôvodom, prečo by ste mali okamžite bežať do obchodu pre Playstation VR, ak vôbec. Určite vás poteší snaha vývojárov čo najviac eliminovať takzvaný "sickness efekt", keďže v nastaveniach máte úplnú voľnosť čo do citlivosti kamery a voľby medzi sekvenčným otáčaním a plným 360 stupňovým otočením pohľadu. Komu nebýva s VR technológiami zle od žalúdka a netrpí bolesťami hlavy, určite príde vhod eliminácia akýchsi zviazaných nôh. Kto naopak dávi už pri pohľade na pokazený parížsky šalát, bude musieť voliť menšie zlo a otáčať sa trhaným pohybom. Dá sa však na to zvyknúť raz dva, nebojte.

Zombie, zombie... kdeže vás mám?

Prehrýzli sme sa mojím detstvom a nudným opisom technických doplnkov, aby sme konečne vkročili do hry samotnej. Príbeh tejto hororovej FPS s hutnou dávkou logických hádaniek začína v roku 2017, čo je presne štyri roky od udalostí v predchádzajúcom diele série (teraz prichádza pre zmenu môj dávivý reflex na kvalitu minulých dielov). Dostávame sa do vymysleného mestečka Dulvey v reálnom štáte Louisiana a v úlohe zroneného manžela Ethana Wintersa vyrážame hľadať svoju ženu Miu. Jej kroky a zanechané odkazy nás postupne zavedú na schátranú usadlosť tamojšej rodinky Bakerovcov, ktorých už pekných pár rokov nikto z obyvateľov mestečka nevidel.

Klik pro zvětšení (Resident Evil 7: Biohazard - recenze)

Prvý diel série Resident Evil bol poskladaný ako divadelná hra s neistým koncom, ktorej režisér Shinji Mikami krôčik po krôčiku pridával mrazivú atmosféru náročnejších a náročnejších nepriateľov. Zombie však v dnešnej dobe, a zvlášť u tejto IP, už sú natoľko obohraní, že sa vôbec nečudujem producentom sedmičky a ich rozhodnutiu postaviť atmosféru na úplne inom druhu zla a strachu. Zabudnite na mátožné telá bažiace po vašom mozgu. V tejto FPS (treba to stále pripomínať) sa budete musieť po vzore moderných hororov nielen skrývať pred neporaziteľným nebezpečenstvom, ale zároveň hľadať cestu ako silou tak intelektom.

Po prvom prejdení celej hry si odomknete najťažší stupeň obtiažnosti, ktorý vás postaví pred skutočnú výzvu.

Z pôvodného Residenta nám do siedmej časti preniesli úžasné zbrane a pocit z ich používania. Rovnako zostali zachované truhličky na ukladanie inventáru (opäť si raz musíte naplánovať, čo strčiť do vrecka a čo radšej nechať v úkryte) a ak sa rozhodne ísť do hard režimu, tak sa pripravte na skutočný retro zážitok. Pri tejto voľbe totižto nepriatelia netolerujú žiadnu chybu a sú neuveriteľne rýchli, avšak navyše sa nemôžete spoľahnúť na žiaden save bod mimo úkrytu a aj tam budete potrebovať špeciálne magnetofónové pásky, aby ste si hru mohli uložiť. Toto je priam orgazmus a pocta originálnym častiam série a musí to doceniť každý, komu ešte netečie mlieko po brade. Aby ale Capcom neprešľapoval z miesta na miesto, pridal do hry aj zopár noviniek, ktorým celú hrateľnosť ozvláštnil.

Klik pro zvětšení (Resident Evil 7: Biohazard - recenze)

Gameplay a terén okolo spomínanej vily rodiny Bakerovcov, ako aj samotné obydlia, sú prešpikované tajnými chodbami a zákutiami, ktoré sa vám ani náhodou nezobrazia na mape a musíte si ich pekne objaviť bez nejakého ťahania za ručičku. Napríklad také zbieranie starožitných mincí vedie cez ekonomickú vsuvku do šance použiť tento nález na odomknutie lekárničiek či nových zbraní. Milovníkov záhad určite potom poteší možnosť opraviť každú rozbitú zbraň v hre, čo ale zase bude vyžadovať špeciálne náradie, ktoré sa nebude povaľovať na viditeľnom mieste. Je toho veľa, čo skrýva obsah nového dielu Resident Evil a tak ako nechcem vytárať hlavné body príbehu, vám zároveň nechcem ani prezradiť hlavnú štruktúru obsahu a motivácie.

Idete si tak temnou chodbou a zrazu zvuk ako keď niekto udrie kladivom po plechovej streche...

Hrať tento titul cez VR a nehrať ho cez VR sú dosť zásadné rozdiely. Berte teda na zreteľ, že moja výsledná známka je priamo dôsledkom hrania len cez virtuálnu realitu. Zažil som vďaka nej neuveriteľne mrazivé situácie, po ktorých som aj na niekoľko minút doslova primrzol na mieste a len s námahou sa odhodlal opäť pohnúť vpred. Hra má len minimum hudobného podkladu, ale aj tak je schopná zapnúť ten správny zvuk v momente, kedy si to dej vyžaduje a vo finále z toho máte vždy bobky v zákrute (niečo šramotí v tmavom kúte, drevená okenica pod náporom vetra vám trhne krkom atď).

Klik pro zvětšení (Resident Evil 7: Biohazard - recenze)

Páčilo sa mi veľmi používanie akýchsi hluchých miest po vzore série Silent Hill. Jednoducho vás hra učičíka pocitom, že ste v bezpečí. Nikde nepočuť podivné zvuky, nikde rev šialenca s motorovou pílou či starú babku na hrkotajúcom vozíčku a tak máte pocit, že sa zlé veci menia na dobré. Presne v tomto vašom ubezpečení však zaznie tak hlasný výkrik či rana kovu o kov, že sa v sekunde pomodlíte za svoje spodné prádlo a pohybom palca vpred vyrazíte na útek. Takýchto šokov je v tomto diele požehnane a aj keď ich niekto škodoradostný môže označiť ako klasický skript či barlička na lenivosť vývojárov, v hororovej hre tohto razenia to funguje na sto percent.

Dĺžka je tak subjektívna. Ja som to celé ukončil na prvýkrát za takmer 20 hodín, čo má súvislosť práve s VR.

Pokiaľ ste zvládli náš obsiahly text dočítať až sem, určite už chápete, že nejde o žiadnu tuctovú recenziu s výpisom faktov, ktoré zdobia servere po celom svete. Chcel som k celej veci pristúpiť úplne svojsky a jasne povedať prečo milujem sériu Resident Evil z jej rannej tvorby a prečo som tak nadšený práve z jej siedmej časti. Pokojne by som ju rád nazval štvorkou či päťkou. Ale čo tam po číslach, hlavné je, že som po dlhej a dlhej a ešte dlhšej dobe opäť raz dostal neuveriteľne prepracovaný horor, ktorý by nemal chýbať vo výkladnej skrini ani jedného z vás. Ak samozrejme máte na toto gule. Na samotný záver som si nechal negatívne ohlasy okolo ovládania a pohybu hlavnej postavy, ktorá príde niekomu až príliš neohrabaná a pomalá.

Klik pro zvětšení (Resident Evil 7: Biohazard - recenze)

Nebudeme sa tu teraz baviť o nejakej reálnosti (pochopíte keď si Resiho zahráte), avšak som presvedčený o tom, že Capcom chcel do siedmej časti vložiť kúsok niečoho archaického, čo by odkazovalo na statické pozadia z deväťdesiatych rokov (bočné misie v podobe prezerania a následného prežívania zážitkov z VHS kaziet sú síce super pridanou hodnotou, ale chcelo to niečo viac) a tak pohyb Ethana značne spomalil a pridal mu možno pre niekoho ťarbavé kroky. Keďže príbeh vás zavedie aj do improvizovaných arén, kde budete musieť poraziť nejakého toho bossa, verím, že práve tu najviac utrpíte dopadom ťažkopádneho ovládania. Z môjho pohľadu je však všetko len o zvyku a mechaniky tejto hry nie sú až tak komplikované, aby sa nedali osvojiť a užívať vo svoj prospech. Tak užívajte plnými dúškami. Tento zázrak sa už nemusí zopakovať.

Za poskytnutí hry děkujeme společnosti Cenega

Klik pro zvětšení (Resident Evil 7: Biohazard - recenze)

Recenzovaná verzia: PS4 (hrané komplet s VR)

☆ TOP ☆
100%
CZECHGAMER
Toto je mokrý sen fanúšika hororu a pôvodnej značky Resident Evil!

CGwillWin