Verím, že každý, kto zavíta pod tento článok, má aspoň jednu bunku v tele, ktorá tak nejak baží a túži po poriadnej virtuálnej bitke. Ak spĺňate moje predpoklady, ste rozhodne na správnej adrese a to hneď z niekoľkých dôvodov. Séria The King of Fighters hlási svojou štrnástou radovou časťou veľký návrat po šesťročnej odmlke, čím sa rovnako dostávame k oslave jej stvoriteľa, a to firme, ktorú dnes svet pozná ako SNK Playmore Corporation. Niekdajší výhradný distribútor a výrobca klasických automatov, ktorý má na tričku aj domácu hernú konzolu Neo Geo, sa v Japonsku teší stále veľkým sympatiám a popularite, čo aktuálne vrcholí po boku ich najväčšej legendy bojoviek vôbec. Ako dôstojná je celá oslava a či nám niekto nechce podávať len staré uschnuté prežitky, tak na to vám skúsim dať odpoveď nasledujúcim súhrnom kvalít či opaku v rámci KoF XIV.

Je to tak, novú časť tejto série si užijete len ak máte doma PS4. Čo ma ale oveľa viac prekvapilo, keďže som sa s touto IP stretol v minulosti viacmenej len okrajovo, samotné predsudky, čo som k nej choval, sa dnes obrátili voči mne. Vždy som dával prednosť konkurenčnej značke Street Fighter, ktorá ako vieme svojou piatou časťou zdvihla tlak nielen mne ale aj zbytku recenzentov po celom svete, a po spustení The King of Fighters XIV, teda konceptom identickej 2D bojovej hry, zisťujem, že som mal tejto značke dať šancu už dávno predtým než som slepo nasledoval SF. Nebudeme si tu teraz samozrejme porovnávať v nejakom podrobnom rozpise spomínané dve série a ich posledné zárezy (už len pre fakt, že zopár vývojárov SNK predtým pracovalo u Capcomu), avšak vám stačí, ak jasne prejavím oveľa väčšie sympatie voči predmetu dnešného rozboru. Už len tá porcia nápaditých bojovníkov, ktorá je na rozdiel od slávneho hitu "z ulice" prístupná od samotného začiatku bez nejakých časových rezerv a DLC balíčkov, by vás mala usadiť pekne hlboko do kresla a to na slušne dlhú dobu.

Ponuka menu sa môže popísať ako hojná a je z čoho vyberať. Nájdete tu klasickú STORY zameranú na ruského bojovníka Antona, ktorý drží rekord v počte finálových výhier a nemá problém sa postaviť v boji o prvenstvo, pokojne aj proti presile. Práve proti nemu musíte v rámci príbehu poskladať trojčlenný tím hrdinov, s ktorými prejdete zopár cvičných zápasov než sa budete môcť postaviť veľkému šampiónovi. Tento režim môžem označiť za dobrý, aj keď by autorom neuškodilo trocha viac prepliesť príbehy jednotlivých charakterov, ktoré na seba počas bojov narazia a v rámci bohatej histórie série KoF prehodia medzi sebou len vetu či dve (aj keď často na dosť humornej nôte, nutno podotknúť). Príbeh je však len odrazovým mostíkom k oveľa dôležitejším schémam, ktoré sa nezastavia po vzhliadnutí záverečných tituliek. V hre nájdete tréningový režim (dokonca aj v online sekcii, kde sa hráč môže zúčastniť akýchsi tréningových kempov a skúšať učenie majstrov z celého sveta), zopár misií na čas a body (vyberiete si postavu a skúšate splniť zadané kroky počas bojov), sledovanie TV Live bojov či opakovaných záznamov, ale čo je najpodstatnejšie, tak menu žiari pod multilayer nápisom.

Neprekvapí vás ponuka a úpravy vášho vlastného profilu (skryť pred svetom počet svojich prehier sa dá ospravedlniť nastavením titulu na: som tu len pre zábavu) či možnosť hrať len s tými najsilnejšími, oveľa viac vás bude šokovať pestrosť variant s akými môžete pristupovať pri súbojoch mimo umelej inteligencie. To nás dostáva do hodnotenia samotného systému boja, čo určite uznáte samy je to najdôležitejšie v rámci konceptu bojových videohier. 2D jasne udáva hranice v pohybe zľava doprava, avšak cit s akým je poskladaný motor vytvárania útokov a obrany (tá má vlastnú linku energie a po jej vyčerpaní sa už neubránite nijak inak len útekom) je na vysokej úrovni. Celá tradícia série The King of Fighters sa tu kryštalizuje a zúročuje v krásnej hrateľnosti. Stará škola, čo má prsty plné mozoľov, bude s radosťou krochkať pri prezeraní jednotlivých kombo útokov u kvanta postáv a tá nová sa so sklopeným zrakom bude musieť zahryznúť do jazyka a učiť sa, učiť sa, učiť sa (combo list je často ako schéma jadrového reaktoru). Po stránke hrateľnosti tu totižto udávame hardcore obtiažnosť a nie každý ju bude chcieť za cenu stratených nervov dostatočne uchopiť do ruky. Sám som mal veľké problémy pri vyššom ranku v rámci online súbojov poraziť čo i len jedného z teamu súpera. Hold asi starnem a časy mojich výletov za automatmi s nápismi týchto legiend sú už dávno zabudnuté.

Záverom som si nechal grafickú stránku a zvuk. Už pri prvom pohľade asi odhalíte nie veľký rozpočet, ktorý SNK vyčlenilo na vývoj svojej vlajkovej lode. Samozrejme ide o najkrajšiu hru celej série, avšak často je badať strohý počet efektov, hlavne u stvárnenia postáv, ktorý rovnako pasuje na opis pozadí jednotlivých arén (tie sú takým klišé v žánri). Nie je to však nič, čo by muselo niekomu robiť vrásky na čele a aj keď sa The King of Fighters XIV nemôže v tomto ohľade merať s konkurenciou, stále vám z neho nevypadnú oči na zem. Hudba je potom príjemnou zmesou motivačných melódií plných slnka a zábavy, čo nie je u KoF žiadnym prekvapením. Ak to preženiem cez nejaké sito a zhodnotím plusy a mínusy, jasne musím milovníkom bojových hier tento projekt odporúčať. U dobre fungujúcej online schémy sa môžete zahrabať na pár mesiacov a motivácia v podobe rôzne hustej omáčky ikoniek a statusov naokolo by vás v tom mala úspešne podporiť. Je tu ale zdvihnutý varovný prst v podobe vysokej obtiažnosti a komplikovaného učenia sa boja, čo nemusí každý zniesť. Slabšia grafika nám rovnako spustila konečné číslo o pár schodíkov nižšie, ale stále je to viac než... viete, o čom je tu reč.

Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti SNK PLAYMORE CORPORATION