Ste hráč, starý ako náš redaktor Tomáš Borský? Pff, no a čo! Rozhodne nepatríte do starého železa! Síce vám doma môžu kričať deti, môžete trpieť nekontrolovaným únikom moči alebo cítiť, že sa blíži búrka vo vašich kostiach ale to vám nebráni užiť si najnovšie herné pecky a to aj v kooperácii s inými generáciami hráčov. Tu je šesť dôvodov prečo by ste s hraním nemali prestávať aj napriek tomu, že ste "starec"!
Súhlasíte? Samozrejme! Preto ich všetci hráme a neprestávame s tým. Sám považujem video hry za vyspelú formu zábavy, ktorá ponúka viac, ako film alebo seriál. Tak čo? Pustíte si dnes Ružovú záhradu alebo si dáme "mačíka" v CODku? Hmmm?
Patríte medzi ľudí, ktorý majú problém so sústredením? Ja áno, pretože na svete je obrovské množstvo krásnych vecí a ja ich chcem vidieť všetky a najlepšie hneď. Niekedy je však potreba trošku pribrzdiť a sústrediť sa len na veci, ktoré nás napríklad živia alebo sú pre nás dôležité. Je naozaj vedecky dokázané, že hranie hier vylepšuje schopnosti sústredenia a to aj v značnom štádiu senility.
Hry sú fajn, boli by ale tak skvelé keby ste sa o zážitky z nich nemali s kým podeliť? Nemyslím si. Preto vyrazte do ulíc, zrazte sa s komunitou a rozprávajte o nich. Je to jednoduché, keď ste v spoločnosti ľudí, ktorý majú rovnaké záujmy, ako vy tak je to absolútna hračka, skúste to ale aj s ľuďmi, ktorý hrám nerozumejú, možno máte dar reči a získate nového spoluhráča.
Aby sme tento bod aplikovali na našich starších kolegov, tak si zoberme zasa do úst nášho kolegu Toma, ktorý má syna a už sa nevie dočkať keď vyrastie a podelí sa s ním o svoje herné zážitky z nezabudnuteľných titulov. Sám osobne, ak sa dočkám potomka mám v poličke pripravený jeden kúsok, ktorý si spolu vychutnáme až príde čas (The Last of Us).
Poznáte ten pocit, keď hráte hru a tá vás nenávidí tak moc, že prechádzate jednu časť viac ako 100 x? Nie? V tom prípade nepatríte do kategórie, ktorej je tento článok venovaný alebo ste nikdy neskúsili "souls" hry. Každopádne, dosť kategorizovania, určite sa vám to niekedy podarilo, že ste mali pocit, že to proste nejde a nedá sa to, no a po dvoch – troch dňoch ste sa ku hre vrátili vyskúšali to znova so značnou dávkou odhodlania a ono to klaplo. Dobrý pocit, že?
Znie to neuveriteľne ale je to tak. Sám potvrdzujem. Nikdy som neštudoval angličtinu, všetko čo viem je len a len zásluha hier a pár slovníkov. Samozrejme sú tu aj ďalšie témy pre vzdelávanie, určite stojí za to zmieniť históriu, ktorú nám servíruje množstvo titulov.
Posledný bod je naozaj posledný z jasného dôvodu. Je tak trošku humorný, každopádne už viete, že keď vám bude zle a budete sa cítiť malátne mali by ste si dať fľaštičku nejakého kvalitného potionu alebo najlepšie tej správnej many, ak nezaberú ani tieto dva všelieky nemecký dôstojníci odporúčajú psie žrádlo, kuracie stehná alebo hromadu ovocia;-)
Tak čo? Cítite v ústach pocit, železa? Že nie? Chyba!