Priznávam. Tento rok som bol veľmi ale veľmi skeptický a premýšľal som, či sa o post recenzenta tohto titulu mám vôbec uchádzať. Nakoniec vo mne zvíťazila zvedavosť a zároveň oddanosť k sérií. Po dovolenke v Paríži, z ktorej som sa vrátil s prudkými žalúdočnými problémami som do britskej metropole vstupoval s veľkým rešpektom a obavami.
Zabudneme na minulý rok, a tak trošku sa v tejto recenzií budeme tváriť, že minulý rok nebol, teda bol ale aspoň čo sa týka série Assassin’s Creed. Titul Syndicate nás zavedie do Londýna počas priemyselnej revolúcie číže do 19. Storočia. Celý Londýn zažíva budovateľský boom, fabriky fungujú na 1000% a nikto nezaháľa. Z digitálneho Londýna, ktorý nám ponúka Ubisoft je táto atmosféra patrične cítiť a to je jednou z najpríjemnejších častí hry.
Prechádzate sa po uliciach a vidíte, ako mesto žije. Chlapec predáva noviny, zámožný podnikateľ dobieha na práve prichádzajúci vlak, miestny gangsteri sa prechádzajú po uliciach a zastrašujú obyvateľov, tu a tam si deti kopú do lopty. To je len malý pohľad na to, čo všetko sa v Londýne deje, úprimne, je to naozaj nádherný pohľad, ktorý určite stojí za to.
Čo sa týka grafického spracovania titulu, tak v mojich očiach je pomerne rozporuplné. Áno, pohľad na mesto je úchvatný a nádherný ale nemôžem sa ubrániť pocitu, že to ide aj lepšie, hlavne po stránke vykresľovania textúr. Tie sú rozmazané a v niektorých okamihoch pôsobia divne. Vyhladzovanie hrán je tiež na hroznej úrovni. Som si vedomí toho, že sa jedná o konzolovú verziu, ale tak kostrbaté hrany som videl už naozaj dosť dávno. Nemôžem sa ubrániť tomu, že by sa mal Ubisoft pozrieť po vhodnejšej voľbe enginu.
Počas hry sa vžijete do role dvoch súrodencov Evie a Jacoba Frye. Evie je rozumná, dospelá žena, ktorej túžbou je oslobodiť Londýn od dlhodobej nadvlády teplárskeho rádu ale vždy sa snaží jednať podľa asasínskeho kódexu a ku všetkému pristupuje s rozvahou. Jej misie sú zamerané na hľadanie úlomkov raja, za pomoci ktorých chce dosiahnuť spomínaných cieľov rádu.
Jacob je presný opak. Horko krvný mladý asasín, ktorý sa necháva ovplyvňovať emóciami a jeho hlavným poslaním je riešiť problémy okamžite za pomoci dostupných prostriedkov. Odpovede nehľadá v minulosti ale zameriava sa prítomnosť. Hra Jacoba vhodí do role vodcu gangu Rooks, za pomoci, ktorého Jacob bojuje proti templárskemu rádu po svojom.
Aký má ale táto asasínska dvojrola vplyv na samotnú hrateľnosť? Bohužiaľ, minimálny. Ubisoft sa nám snažil prezentovať dve verzie hrateľnosti. Stealthovú, ktorú budete prevažne využívať za Evie a tú akčnejšiu, ktorá je devízou Jacoba. Pravda je taká, že je to takmer úplne jedno za koho vlastne hráte, voľba charakteru ovplyvní hrateľnosť len veľmi ale naozaj veľmi málo. Určité rozdiely v hrateľnosti poznáte až na vyšších leveloch postáv a to naozaj takmer bezvýznamne. Hlavný rozdiel, ktorý som zaznamenal je ten, že Evie trošku dlhšie trvá zrazenie nepriateľa. To je celé.
Ako funguje prepínanie charakterov? Ak by ste očakávali podobne efektnú záležitosť, akú ste mali možnosť vidieť v titule Grand Theft Auto 5, hneď na začiatok vám poviem – NIE. To len preto, aby ste neboli sklamaní. Prepínanie postáv je vyriešené prinajmenšom nepohodlne, no účel plní. Vstúpite do menu a v menu hry si prepnete postavu, za ktorú v danú chvíľu hrať.
Príbehové ale aj vedľajšie misie sú mnohokrát orientované len na jeden z charakterov, takže hra vám postavu prepne sama. Voľba charakteru je možná len vo voľnom pohybe alebo v misiách, ktoré vám to dovolia. Osobne ale v tomto systéme nevidím problém a z príbehového hľadiska to dáva zmysel. Táto informácia je len pre vás aby ste si boli vedomí toho, že voľba charakteru nie je len a len vaša voľba.
Hra na prvý pohľad vypadá a dokonca sa aj hrá tak, ako jej Francúzsky predchodca. V prvých hodinách som bol naozaj sklamaný a hru som chcel odpískať s tým, že sa jedná len o preskinované Unity. Toto tvrdenie však nie je pravda. Napriek množstvu chýb, ktoré hra obsahuje a množstvu vecí, ktoré by sme si dokázali predstaviť lepšie sa jedná o svieži titul, ktorý milovníkov asasína bude rozhodne baviť a myslím si, že Syndicate by pre mnohých mohol byť aj skvelým začiatkom, ako sa jedným z milovníkom stať.
Začnem tým, čo pre mňa bolo tou najlepšou zmenou - je to samozrejme súbojový systém, ktorý zo začiatku pôsobí chaoticky ale to len preto aby ste v následne zistili, že dáva dokonalý zmysel a dokonca ho môžete dokonale ovládnuť. Ako funguje? Dajme tomu, že ste tento súbojový systém videli už x krát a to napríklad v sérií Arkham alebo nedávnom Mad Maxovi.
Máte k dispozícií 3 typy útoku, základný, obranný a omračujúci. Pripočítajte si do toho zapojenie využitia gadgetov a kombo meter. Tento jednoduchý systém dokáže vyčarovať brutálne kombá, ktoré sú čas od času až trošku prehnané svojou brutalitou ale rozhodne to pôsobí výborne a o funkčnosti ani nehovorím.
Ďalšie vylepšenie zmienim len okrajovo, to neznamená, že by neboli dôležité ale ich funkčnosť je vhodné vyskúšať si na vlastné oči a hlavne prsty:).
Záchytný hák je jedným z vylepšení, ktorého sa fanúšikovia série veľmi báli. Priznám sa, že som na tom bol podobne. Aká je teda jeho funkčnosť? Ak si myslíte, že funguje, tak ako v sérií Arkham moc ďaleko od pravdy nie ste ale museli by sme sa vrátiť k prvému dielu tejto perfektnej série. Nečakajte žiadne zbesilé lietanie ponad mesto či podobne. Hák do hry pribudol z jedného prostého dôvodu a to rozšírenia ulíc, ktoré sa museli prispôsobiť ďalšej novinke o ktorej si povieme za chvíľku. Hák vám teda umožní dostať sa rýchlo na strechu budovy alebo ak je potreba dostať sa zo strechy na strechu bez toho aby ste museli zliezať. Za mňa je hák výborné spestrenie a zrýchlenie hrateľnosti, no nemôžem sa ubrániť dojmu, že Ubisoft si hákom trošku pomohol od pomerne domrveného free runningu, ktorý do série prišiel minulým dielom.
Ulice sú od minulého dielu prázdnejšie (našťastie) ale pribudli na ne dopravné prostriedky, konkrétne povozy a je ich naozaj veľké množstvo. Do každého sa môžete schovať alebo ho uniesť a ovládať ho sám. Povozy neprinášajú len nový spôsob prepravy ale pracuje sa s nimi podobne, ako s loďami v Black Flag. Sú zakomponované do misií, do talentového stromu ba dokonca aj do súbojového systému, ktorý vám dokáže vykúzliť scény, ako z parádneho akčného filmu. Jediné čo je autorom potreba vytknúť je vysoká úmrtnosť koní – hra sa s nimi moc neserie a to vám hovorím na rovinu. Trošku sa divím, že sa do tohto neoprela strana zelených, alebo podobne prospešná organizácia.
Posledná novinka ktorú v recenzií zmienim sú dva režimy hrateľnosti. Prvý Klasický, v ktorom ste radový občas Londýna (režim v cylindri) a druhý, v ktorom cylinder schováte neznámo kam a stanete sa predátorom. O prvom režime nemám čo povedať, hra je úplne rovnaká ako vo všetkých predchádzajúcich dieloch. Druhý režim je už zaujímavejší, poskytne vám krytie a umožní hrať v utajení. Tento režim som aktívne využíval pri hraní stealth misií, pohybuje sa v ňom jednoduchšie, rohy sa dajú využívať na vykukovanie a do hry sa vrátilo staré známe a tak strašne chýbajúce pískanie z predchádzajúcich dielov.
Od samotného začiatku hry viete proti čomu stojíte a čo je vašim cieľom. Pre niekoho plus pre niekoho naopak. Mne sa však príbeh páčil, je síce veľmi priamočiary a neprináša žiadne dramatické zvraty ale je požívateľný. Miestami som naberal dojmu, že sa autori nechali inšpirovať sériou Far Cry a hru postavili na jednej zápornej postave, ktorej sa systematicky snažíte „useknúť hlavu“.
Vedľajšie misie zažili menšiu revolúciu. Hra síce ide v Ubi stopách ale nabral som dojmu, že vývojári pochopili, že nechcú na mape miliardu zberateľských predmetov, ktoré sú v konečnom dôsledku absolútne k ničomu. Preto je na mape viac rôznorodých činností a k tomu série úloh, ktoré robíte práve pre historické osobnosti. Náplň týchto vedľajšákov je pomerne zábavná a miestami aj vtipná.
Nechajme ale technickú stránku, najviac nevyužitý potenciál sa skrýva práve v dvojroli hlavných hrdinov. V tomto prípade by do hry mohol byť pokojne zakomponovaný kooperačný mód, v ktorom by bolo možné hru dohrať spoločne s vašim priateľom. Bohužiaľ, nechajme si zájsť chuť. Jediná kooperácia súrodencov, ktorá sa v hre vyskytne je prostredníctvom cut scén a to je podľa mňa obrovská škoda.
Nemôžem si odpustiť hru pochváliť za českú lokalizáciu a okamžite ju popľuť. Za čo? Zrak mám podľa doktorov pomerne v poriadku, televíziu mám s uhlopriečkou 81 cm ale tie idiotské malé titulky, na ktoré nadáva komunita už od americkej časti ságy sú prisahám stále menšie a menšie. V druhej polovici titulu som ich radšej vypol, pretože keď som ich mal zapnuté nútili ma ich čítať a viete si predstaviť čítať také smeti počas poriadne akčnej prestrelky na povozoch? Ja nie.
Assassin’s Creed Syndicate ma príjemne prekvapil. Nesie zo sebou síce zopár znakov katastrofálneho Unity ale dostáva sériu opäť do konzumovateľnej podoby. V prípade, že ste fanúšik série a povedali ste si, že po Unity s touto ságou končíte, mali by ste svoje rozhodnutie prehodnotiť. Vývojárom došlo zopár zásadných vecí, ktoré premietli do hry a je to poznať. Ubisoft nám opäť po dvoch rokoch prináša konzumovateľného asasína (dokonca dvoch), ktorý si myslím, že vás nesklame ale zároveň vás ani nepresvedčí o tom, že by sa séria niekam výrazne posúvala. Čo myslíte? Kam nás asasínske dobrodružstvo zavedie budúci rok?
Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme ConQuest entertainment a.s.
