recenze
Act of Aggression

Act of Aggression - recenze
Act of Aggression - recenze
18:44, 02.09.2015

Hneď takto v úvode sa vám musím k niečomu priznať. Toto je prvýkrát čo sa ku mne na "stôl" dostala review verzia nejakej PC hry. Ten, kto ma dobre pozná vie, že som bol vždy primárne konzolový hráč a novinár, avšak samotné stolné počítače som nikdy na hry nepotláčal do úzadia. Ak už bol nejaký ten klenot mimo sveta konzol, rád som si ho spustil aj zhrbený pred monitorom. Hranie je život a ten by sa nemal obmedzovať na nejaké mantinely. Prvým projektom, ktorý sa teda podrobil mojej recenzentskej bunke, nie je nič iné než návrat starej RTS školy. Real-time stratégie sú koncepty priamo naviazané na počítače, a tak je logické, že po vlne sucha v tomto žánre musí prvá kvapka padnúť rovno na desktop. Jej autorom je Francúzke štúdio Eugen Systems, ktoré si aj konzoloví hráči môžu pamätať vďaka kvalitnému R.U.S.E. a ich novým prírastkom do rodiny RTS je značka Act of Aggression.

Hrať AcA v čase, kedy si svetové mocnosti porovnávajú arzenál cez médiá, je až nebezpečne skutočná irónia.

Klik pro zvětšení (Act of Aggression - recenze)

Samotní autori sa už od začiatku vývoja vyjadrovali v zmysle priniesť späť RTS k jej koreňom. Preto sa ich "Akt agresie" nesie v čisto striktnom spracovaní. Nájdete v hre tri základné mocnosti a frakcie existujúce v blízkej budúcnosti a to v roku 2020. Každá z nich disponuje jednak určitou parafrázou na reálne dejiny našej zeme a následne má viazanosť k veľmociam ako USA a Rusko. Prvou z nich je samotný Kartel. Už z názvu je možné vyvodiť, že jeho srdcom sú vojaci žijúci na hrane medzi čiernou a bielou zónou. Jedná sa o bývalých agentov zo súkromných vojenských zoskupení, ktorí svoju výbavu zakladajú na modernej technológii obsahujúcej utajené prototypy s ničivou silou. Ovládnuť túto frakciu nie je vôbec jednoduchá úloha aj pre ostrieľaných harcovníkov žánru, a preto by si každý mal vopred vyskúšať zbytok možností než sa naplno pokúsi zžiť práve s Kartelom. Hneď druhá frakcia nesie meno Americká armáda. Po celom svete sa až do súčasnosti odohrali stovky ozbrojených konfliktov a len malého množstva z nich sa nezúčastnilo práve USA. Preto je táto frakcia zložená z vojenských veteránov preverených časom s chuťou rozvoja a učenia nových postupov. Ich arzenál čítal súčasný moderný strop s prihliadnutím na minulosť.

Klik pro zvětšení (Act of Aggression - recenze)

Záverečná a tretia frakcia si zaslúži svoj vlastný odsek. Jej meno je Chimera a ak by ste sa pokúsili pátrať v starogréckej mytológii, našli by ste jej podobu v príšere šíriacej okolo seba oheň a s ním v rovnakej miere skazu a smrť. Táto frakcia je v tomto prípade financovaná organizáciou spojených národov a je to práve OSN, ktoré jej dalo cieľ byť vždy pripravená na každú nepredvídateľnú skutočnosť. Aj preto sa sila frakcie dokáže prispôsobovať vášmu jednaniu a jej vojaci sú schopní špecifického vývoja ako aj klasického boja. V úvode sme prebrali moje novinárske panenstvo voči hrám na stolné mašinky ale to neznamená fakt, že by som nikdy nehral hry či série, ktoré nechali vzniknúť základy aj pre Act of Aggression. Asi najslávnejšou značkou tu je jednoznačne Command & Conquer, ktorého prvé časti by ste našli aj u mňa v detskej izbe, a ktorý sa gameplay schémou najviac radí do podobností k AoA. Preto sa autori v rôznych tlačových správach hrdo hlásia s ich novou hrou k spomínanej starej škole a musím tento fakt určite kvitovať s uznanlivým súhlasom. Je vám teda ponúknutá možnosť stretnúť sa proti reálnej komunite formou online máp alebo proti umelej inteligencii s vopred definovanou zdatnosťou a silou. Ak by ste sa báli nedostatku reálnych hráčov, ktorí si s vami zmerajú sily, tak vás môžem upokojiť, keďže okolo tejto stratégie sa už teraz vybudovala tak masívna základňa fanúšikov, že núdza o konkurenciu v boji vôbec nehrozí. Kto by chcel spojiť sily so svojím kamarátom či známym, bude mu to umožnené vďaka kooperatívnemu multiplayeru.

Klik pro zvětšení (Act of Aggression - recenze)

O fakte, že v hre nenájdete nejaké príbehové linky, ktoré by jasne definovali motivácie jednotlivých frakcií, asi nemusím vôbec písať a tak prejdeme na samotné mechanizmy hry. Vašou primárnou úlohou už na začiatku budovania a zbrojenia je prevencia voči útokom súpera. Na každý pohyb v hre je nutné mať ekonomické a energetické zázemie, a preto prv než strčíte prvému vojakovi do ruky zbraň, musíte sa postarať o nájdenie ložísk ropy, oleja a nerastných surovín. Z nich vám začnú na konto pribúdať čísla a práve z týchto cifier môžete spustiť hlavné výhody daných zoskupení. Kartel či Chiméra sú zdrojom originálnych výskumných prvkov a ich dopad na obranu súperov môže za určitých okolností znamenať výhru v celej hre. Netreba ale podceňovať ani Americkú armádu, ktorá je schopná prevalcovať kohokoľvek svojou hrubou silou a nechať po sebe len spálenú zem. To, čo tu opisujem, nie je však nič, čo by ste už nezažili v starších hrách z daného žánru. Keďže som konzolista telom aj dušou, určite vás bude zaujímať ako sa mi Act of Aggression držal v rukách. Pad som vymenil za klávesnicu a myš. To čo som si pamätal z časov IP Command & Conquer evidentne stále funguje aj v roku 2015, keďže som už po pár desiatkach minút mal hru pevne v rukách, a tak predpokladám, že ak som zvládol vyhrať niekoľko máp po sebe bez toho, aby som si musel volať záchranku na karpálne tunely, zvládne to aj každý z vás.

Klik pro zvětšení (Act of Aggression - recenze)

Po technickej stránke sa AcA nesie práve v duchu roku ktorý reprezentuje. Krajina ponorená do prebiehajúcej apokalypsy a jadrovej vojny je zahalená temným filtrom a v kontraste s technológiou jednotlivých armád v hre to dáva naozaj krásnu atmosféru a pocit z hrania. Zoom a intuitívny pohyb po mape umožňuje aj v hektických situáciách reagovať prednostne a s citom. Párkrát sa stalo, že mi hra komplet spadla, ale keďže som ju mal nastavenú na maximálne detaily a môj PC už nie je nejaký nováčik, považujem optimalizáciu hry za kvalitnú a ústretovú aj voči starším zostavám. Animácie jednotlivých tankov, helikoptér, rakiet a vojakov sú na slušnej úrovni a aj pri maximálnom priblížení som mohol krásne sledovať detaily ako vyústenie vlastných rozhodnutí. O zvukovú stopu sa starajú úderné gitarové skladby s elektrickými efektami, ktoré nie sú moja šálka kávy, a tak som v rýchlosti využil široké možnosti nastavení a zvuk potlačil ako sa len dalo. Act of Aggression sa nedá zhodnotiť po pár desiatkach hodín tak ako sa nedá komplexne zabaliť do jednej známky. Jedná sa o starú školu, ktorá vám pripomenie časy, kedy žáner RTS ohuroval svojou kvalitou a manažérskymi prvkami celý svet. Pre mňa osobne to bol doslova lístok do detstva a paradoxne sa nespájal so žiadnou konzolou. Aj preto by som chcel takto apelovať na všetky tie žabomyšie vojny okolo toho na čom každý z vás hrá a čo je podľa vás to najlepšie a pripomenúť vám, že aj konzolista sa môže zabaviť u striktne hardcore PC hry a naopak.

Klik pro zvětšení (Act of Aggression - recenze)

Za poskytnutí hry na recenzi děkujeme společnosti Comgad

Klik pro zvětšení (Act of Aggression - recenze)

Recenzovaná verze: PC

SUPER
90%
CZECHGAMER
Poctivá práca, v ktorej nenachádzam väčších nedostatkov snáď len okrem limitov samotného žánru.

CGwillWin