Po simulátore kozy tu máme ďalšiu chuťovku na dlhé hladné večery. I Am Bread je už podľa názvu jasne definovaná šialenosť, ktorá vznikla v hlave malého indie štúdia Bossa a ktorú podporilo finančne samotné Valve. Práve Bossa Studios by hráči mohli poznať vďaka ich chirurgickému simulátoru z roku 2013, ktorého engine použili evidentne aj pre projekt "Ja som Chlieb" a je to poznať už od prvého momentu. Poznáte tie hry, kde vám ovládanie spôsobuje menšie záchvaty zúrivosti? Tak v tomto prípade si rovno objednajte sanitku, keďže hrať sa na chlieb nie je vôbec žiadna sranda ako by sa mohlo zdať.
Kde začať? I am Bread obsahuje jednak možnosť prejsť si akýmsi príbehovým dobrodružstvom a následne umožňuje si voľne testovať svoje schopnosti s chlebom po oblastiach odomknutých práve v dejovej linke. Ak hovorím o dejovej linke zabudnite na nejaké komplikované rozhovory, kde sa náš hrdina ako toastový chlieb dozvie, že jeho otec je celozrnná bageta a matka bezlepková palacinka. Nie, v tomto prípade vlastne nepadne ani jedna jediná veta a všetko, čo hráč bude môcť považovať za nejaké to navodenie atmosféry a motivácie vpred, sa týka striktne jednej jedinej úlohy: opiecť sa! Ste teda plátok chleba z bielej múky, ktorý sa ocitá na rôznych miestach a vašou úlohou je dopraviť svoje telo (bez nôh a rúk) na miesto, kde by ste sa mohli dostatočne opáliť do chrumkavého stavu.
V ceste vám však bude stáť jednak gravitácia a potom nečisté prostredie. Plátok chleba v pohybe sa chová ako plátok chleba v pohybe. Ak ho teda zhodíte zo stola natretou časťou, vždy dopadne tou správnou stranou. Kto by však chcel jesť sendvič, ktorý sa váľal po zemi či v záchodovej myse? Nájsť ten správny postup ako sa dopracovať k procesu opekania je hlavným ťahákom celej hry. Ovládanie sa rozdeľuje na štyri hrany samotného chleba. Každá hrana je akási forma končatiny a hráč ju môže do istej miery podržať pri zemi a tak sa postupne presúvať. Ovládať ale takto kus chleba je vec hodne náročná a okamžite som si predstavil onen simulátor chirurga od štúdia Bossa, v ktorom hráč po dokončení operácie musel konštatovať smrť. Nazvať koncept pohybu v tejto hre ťažkopádnym by bola viac lichôtka a tak ostanem len u klasického: chce to čas a kus umu dopraviť chlieb do hriankovača.
Našťastie vás hra nebude nejako dlho trápiť. Behom hodinky môžete mať koniec "príbehu" a za odmenu vám budú predvedené toporné animácie bez kúska originality. Čo sa týka procesu opekania, tak tu je nutné samozrejme dostatočne odhadnúť dĺžku, ktorú bude chlieb vystavený žiaru. Na to vám v hre slúži jednoduché percentuálne vyobrazenie a samozrejme je nutné opekať z oboch strán, aby bol výsledok dokonalý. Oceňujem autorov za pár vtipných detailov počas prechodu mapami, ako garáž s novinami o sériovom vrahovi či nepríjemná kombinácia ohňa na tankovacej stanici. Avšak nájsť v tomto celom nejaký dlhodobý zábavný element je z môjho pohľadu vec nemožná. Tak ako u spomínanej kozy, tak aj v hre I am Bread sa jedná o subjektívne názory podávané s dávkou nadhľadu a ak sa rozhodnete ísť do hry tohto typu, musíte k tomu pristupovať v podobnom duchu. Hudba je katastrofa sama o sebe. Šialené melódie opakujúce sa neustále dookola vás donútia skočiť do nastavenia hry a utnúť to zvukové mučenie.
Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti Bossa Studios
Recenzovaná verzia: PS4