Súčasná generácia konzol, viac než kedykoľvek predtým, praje rôznym remaster verziám starších hier. Tieto moderné porty majú priniesť lesk legendám, ktoré opantal zub času a vrátiť tak chuť znudeným hráčom z dnešných moderných trendov, skúsiť trocha starej školy. Nie nadarmo sa preto objavujú na scéne hry, ktoré mladšie publikum nemôže poznať a nakoniec si získajú aj ich srdcia. Nie vždy ale producenti siahnu po tom najlepšom materiály z vreca minulosti a toto platí aj pri ich poslednom nápade priniesť späť projekt Legend of Kay z roku 2005. V tom čase sa táto detská adventúrka objavila exkluzívne na stroji PlayStation 2 a po stránke odozvy z tábora kritikov si odnášala pomerne priemerné známky. Desať rokov po jej zabudnutí sa opäť vynára v digitálnej forme, a to jak na PS4 tak Nintendo WiiU, aby skúsila šťastie znova, a to v novom HD kabáte. Ako jej svedčia nové šaty a či dokáže zaujať aj po uplynutí jednej dekády, tak to si povieme v nasledujúcej recenzii.

Zo spomínanej prípony "Anniversary" som sa dostal k verzii pre hráčov na konzole Nintendo. Nie že by tento port obsahoval niečo výnimočne odlišné od konkurencie, avšak darovanému kocúrovi na zuby nepozeraj. Príbeh sa sústreďuje práve okolo tigra či mačky (záleží ako na celú hlavnú postavu nazeráte, keďže on sám sa nevie moc zadefinovať) menom Kay. Jeho vášeň a posadnutosť bojovým umením ho postaví do úlohy záchrancu rodnej dedinky a jej okolia, ktoré sa stane hlavným dejiskom konfliktov medzi zvieratkami všetkého druhu. Ak je reč o adventúrke, ktorej primárny grafický art počíta skôr s roztomilosťou sebe vlastnou, nemôžete očakávať žiadny temný príbeh či nejaké epické zvraty a to je samozrejme v poriadku. Kay je teda svedkom skorumpovaných monarchií a poskokov v špinavom potkaňom kabáte, ktoré sa snažia rozvrátiť krajinu. Aby uhájil česť vlastného rodu, bude musieť skrížiť zbrane s veľkými gorilami, krysami, medveďmi a dokonca pavúkmi (členitosti zvieracej ríše sa tu medze nekladú). Čo sa týka množstva súperov, nebude mať teda Kay vôbec núdzu o materiál a z pozitívneho hľadiska je práve pestrosť nepriateľov to zábavnejšie, čo vás v hre Legend of Kay Anniversary môže stretnúť.

Boj sa predvádza na báze špeciálnych kombo útokov. Kombináciou naučených trikov je hlavný hrdina schopný behom pár ťahov vyčistiť mapu od odpadkov a ešte si pri tom dôkladne oblízať rozkrok. Práve malé detaily okolo interakcie tejto postavy mi neraz vyčarovali úsmev na tvári. Napríklad keď Kay vylezie z vody a presne ako mačka sa začne otrepávať a fŕkať kvapky na všetky strany. Ak by som sa na hru pozeral detskými očami, určite by konečné číslo bolo podstatne vyššie, avšak ako recenzent mám povinnosť vás informovať o hlavných negatívach celej tejto záležitosti. Zabudnem na nudný príbeh a zameriam sa na katastrofálnu poloautomatickú kameru, ktorá sa deväťdesiat percent hracieho času pokúša vás potopiť, ako sa len dá. Pri komplikovanejších skokoch nad nebezpečnými roklinami či pri mini hre, počas ktorej naša mačka jazdí na divokom prasiatku. Kamera je neustále v zlom uhle a aby hráč mal dostatočný prehľad o dianí okolo, musí si ju pracne natáčať pomocou pravej páčky, čo je kompletne nepraktické. Spomenul som hraciu dobu. Tá je na svoj koncept takým malým odkazom k roku 2005, kedy aj hry tohto typu zabrali pomerne dosť času. Preto môžte stráviť s hrou Legend of Kay Anniversary pokojne až cez trinásť hodín, čo je slušná porcia hracej doby.

Keď už som mal tú "česť" siahnuť si na WiiU port, bolo by dobré opísať aj fakt, že hra vám dovolí ju komplet prejsť cez režim off TV play, a teda bez nutnosti sledovať hlavnú obrazovku. Čo sa týka ikoniek a prehľadnosti, tak malá mapa má v dvoch stupňoch zastúpenie v rohu a slúži celkom slušne z pohľadu orientácie kam sa vydať a kde už ste to preskúmali. Keďže dĺžka hrania je tu naozaj v nadpriemerných cifrách, logicky sa budete počas dobrodružstva vracať na už objavené miesta. K tomu vám práve mapka príde viac ako vhod. V krátkosti som sa venoval bojovému konceptu avšak úplne som zabudol, že naša mačka disponuje aj sekundárnym arzenálom. Ako "Ninja" je schopná hádzať výbušniny či požívať vopred pripravené magické nápoje. Z nich si je schopná doplniť energiu alebo aplikovať vyššiu silu pre svoj meč. Tieto všetky pomocné predmety si je možné zakúpiť u obchodníka za získané peniaze z pokorených súperov a to nie je všetko. V rôznych kútoch mapy je možné zvyšovať svoj status energie či mágie pomocou zbierania vzácnych amuletov, čím som vám v rýchlosti opísal jemné RPG prvky celej hry. Určite to patrí k tomu lepšiemu, čo môžem pri tejto recenzii spomenúť.

Žáner 3D plošinoviek s prvkami adventúr sa tu vôbec nemá čoho obávať. Hlavný hrdina jednak postráda akúkoľvek osobnosť a aj cez slušný dabing postáv neho a ostatných vyznieva všetko naokolo neskutočne umelo a bez života. V čase, kedy sa na nás z indie scény valí jedna kvalitná hopsačka za druhou, sa tento projekt nemá čím pochváliť a bohužiaľ neponúkne nič viac než nostalgickú slzu zmaru z pohľadu pamätníkov konzole PS2. Grafický art zameraný na menšie publikum a systém riešenia úloh počas hlavnej dejovej linky idú ruka v ruke s minimálne atraktívnym hudobným sprievodom. Jednoducho som z hry nemal nič pred desiatimi rokmi tak ako aj dnes v HD kabáte. Ak máte svojho potomka vo veku, kedy by si mal cibriť základy 3D skákačiek a práve Legend of Kay ostal vo vašich srdciach, tak ho môžete obdarovať v rámci videoherného vzdelávania. Ak však čakáte na návrat legiend z doby, kedy vládol Banjo Kazooie či Super Mario, tak túto hru radšej vynechajte a ušetríte si jednak nervy a zároveň aj nejakú tú korunku.

Za poskytnutie hry na recenziu ďakujeme spoločnosti ConQuest entertainment a.s.