Všetko to začalo v roku 1986. Práve vtedy začínajúci poľský spisovateľ Andrzej Sapkowski prvýkrát predstavil postavu zaklínača Geralta a to v rovnomennej krátkej poviedke – Wiedźmin. Napísaná bola v rámci súťaže poľského magazínu Fantastyka a nakoniec obsadila tretie miesto. Môže sa vám to zdať málo, ale podstatné bolo, že slávila veľký úspech. O štyri roky neskôr bola situácia odlišná a Sapkowski bol veľmi známym menom v oblasti fantasy tvorby. V tomto roku vyšla prvá kolekcia príbehov populárneho Zaklínača.
Úspech bol nespochybniteľný, od roku 1993 do roku 1995 boli Sapkowského príbehy adaptované do komiksovej podoby a podieľal sa nich aj samotný autor. V roku 1999 vyšiel v knižnej podobe posledný Geraltov príbeh a v roku 2001 sa Zaklínač konečne dočkal aj hranej adaptácie.
Pôvodný poľský film vyšiel v roku 2001, ale u kritikov a divákov úplne prepadol. Neprekvapivo, keďže sa jednalo o dvojhodinový zostrih seriálu. To znamená, že všetky jeho línie boli výrazne skracované, tak aby vytvorili dojem jednoliateho zážitku. To sa nepodarilo. Dojmy bohužiaľ nevylepšil ani neskôr vypustená trinásťdielna seriálová verzia, aj keď treba priznať, že trochu trpela reputáciou filmu. Čo sa vlastne pokazilo?
Na filme, ani na seriáli sa Sapkowski nepodieľal a autori zjavne nepochopili jeho víziu. Problémov je viacero. Ak sa pozrieme bližšie na seriál, neexistuje v ňom nejaká dlhodobejšia línia. Scenárista Michał Szczerbic do hlavného deja väčšinou nelogicky nahromadil známe príbehy v jemne upravenej podobe, nie je tu ani klasický záver. Na jednu stranu to niektorí môžu brať ako pozitívum (dnes už každý fanúšik herného Zaklínača vie, ako bolo nakoniec naložené s touto postavou), lenže ucelenému dojmu to nepomáha. Časť seriálu prichádza aj s originálnym dejom, napríklad aj úvod. Lenže už ten odhalil ďalší problém. Pri adaptáciách kníh nemožno počítať s tým, že sa budú držať predlohy na sto percent, lenže Michał Szczerbic necitlivo pozmenil celú Zaklínačskú mytológiu, počnúc pôvodom samotného Geralta. Nešlo ani to, že tie zmeny nerešpektovali Sapkowskeho dielo, ale o to, že viaceré z nich ani nedávali zmysel. To však nebol zďaleka jediný nedostatok.
Tvorcovia zjavne operovali s nižším rozpočtom a preto sa sústredili skôr na realistickú atmosféru a natáčalo sa priamo v poľskej prírode, či na vybraných hradoch. To možno len chváliť, ale fantasy atmosféra sa trochu vytratila. Rozpočet na triky zjavne nebol príliš veľký a preto boli využívané len v nevyhnutných prípadoch. Znova správne rozhodnutie, pretože ich kvalita je nevalná. Ale tolerantní môžeme byť len čiastočne. Režisér Marek Brodzki nemá cit pre tempo a nevie zaujímavo rozprávať dej. Výprava je nečakane obyčajná, lokality často poloprázdne a len majestátna pevnosť Kaer Morhen je oblasťou s pár naskladanými skalami. Ani kostýmy a masky nemožno chváliť, elfovia sú elfami len preto, že je to priamo povedané, lebo vidieť to vôbec nie je. I choreografia súbojov je nudná. Prečo sa niekto vlastne púšťal do podobného projektu a to bez poriadnej vízie? Bola za tým len snaha zviezť sa na úspechu?
Našťastie sa nájdu aj nejaké pozitíva. Michał Żebrowski možno príliš nemá čo hrať, ale disponuje neodškriepiteľnou charizmou a ako predstaviteľ Geralta nesklamal. Druhým najvýraznejším pozitívom je skvelá hudba Bogdana Stachurskeho. Ako jeden z mála prvkov pôsobí naozaj profesionálnym dojmom a vynikajúco navodzuje pravú slovanskú atmosféru. Priaznivcov kníh môže potešiť aj účasť viacerých známych postáv, nechýba ani Yennefer, Ciri, či Marigold, ak vám práve nebude vadiť nie najlepšie obsadenie a odklony od knižnej verzie. Ak ste zvedaví, či dôjde aj na Tris, v tomto prípade vás musím sklamať. Ale možno je to len dobre. Hraný Zaklínač mal rozhodne na viac, miesto toho vznikla len neškodná fantasy rozprávka ozvláštnená akurát nejakou tou nahotou. Od projektu sa jasne dištancoval aj Sapkowski, pričom dal najavo, čo si o tom myslí. Môžete hádať.
Lenže Zaklínač sa mal dočkať nečakanej obrody. To keď v roku 2007 vyšiel prvý Witcher. Ďalej to už asi poznáte. Ani na hernej verzii sa nepodieľal pôvodný tvorca, ujalo sa ho štúdio CD Project RED, ale podarilo sa im vytvoriť dielo, ktorým sa zapísali do dejín. Môžete namietať, že pri budovaní atmosféry to mali jednoduchšie, pretože vytvoriť uveriteľný fantasy svet v počítačoch je určite jednoduchšie. To je samozrejme pravda, ale aj zo samotného príbehu, ktorý nadväzoval na posledný Geraltov príbeh bolo vidieť, že scenáristi vedia čo robia. Aj oni spravili pár zmien a čím viac budete analyzovať detaily, tým viac menších nepresností na vás môže vyskočiť. Nakoniec boli to práve oni, kto prišiel s anglickým prekladom Witcher (pôvodne zaužívaný preklad bol Hexer) Aj samotná zápletka na pár miestach neskrývane vykrádala knihy (Alvin je v podstate chlapčenskou verziou Ciri, princezná Ada a jej kliatba), ale činila tak citlivejšie a presvedčivejšie. Majstrovstvo tvorcov bolo vidieť hlavne v nových pasážach. Potvrdili to aj v druhom dieli, pretože práve v ňom sa kompletne odpútali od originálu a prišli s novým dejom. Ktovie akoby to vyzeralo, ak by sa Geralta na plátne chytili práve oni.
To sa nakoniec pokojne môže stať. V roku 2014 prenikla na svetlo správa, že na Oscara nominovaný Tomasz Baginski, ktorý pomáhal vytvoriť intro k prvým dvom hrám, má záujem vytvoriť nový film. Ak si porovnáte úvodnú animáciu jednotky s takmer identickým seriálovým momentom, pochopíte, že by to zrejme nebola zlá voľba. Uvidíme, či sa toho naozaj dočkáme.
Je každopádne nespochybniteľné, že herná séria od CD Projekt RED mala výrazný dosah na znovunadobudnutú popularitu Sapkowskeho diela. Nakoniec to platí aj opačne. To isté konštatoval aj samotný autor. V prvom rade dal síce jednoznačne najavo, že hry idú mimo jeho záujem a že ich nemožno brať ako plnohodnotné pokračovanie, napriek tomu však uznáva ich kvality a rešpektuje ich. To je nakoniec to hlavné. Dokonca ho nepriamo viedli k tomu, aby sa k tejto látke po rokoch znova vrátil a napísal Búrkovú sezónu. Vznikla aj nová komiksová séria od Dark Horse Comics. Pre fanúšikov je to len dobre, Geralta nie je nikdy dosť.
