O projekte Dead Synchronicity sme už písali v rámci preview. Pripomeniem, že ide o úspešný kickstarterový projekt od Fictiorama Studios a hotová hra nakoniec vyšla v spolupráci s Deadalic Entertainment. Očakávania neboli najmenšie a hlavnou otázkou je, či sa prvotina španielskeho tímu vydarila, alebo nie. Odpoveď na túto otázku nie je úplne jednoznačná, o tom si viac povieme v nasledujúcich odstavcoch.
Príbeh je zasadený do viacmenej klasického postapokalyptického prostredia, v ktorom sa ujímate postavy menom Michael. Ten si nepamätá takmer nič zo svojej minulosti. Z podivných vidín si dokáže odvodiť iba svoje meno, ale vôbec netuší, čo sa stalo a ako k tomu došlo. Prvé krôčiky v novom prostredí tak budete prežívať rovnako ako on, budete zvedaví na každý detail, ktorý vám poodhalí niečo nové a niektoré momenty vás zarazia už v úvode. Dead Synchronicity rozhodne nie je príjemná hra, naopak naplno ukazuje krutosť, či beznádej.
Autori rozhodne nezlyhávajú vo vykreslení sveta. Aj keď sa hra odohráva na relatívne malom území, nemáte problém uveriť, že presne takto to funguje aj inde. Pri potulkách sa stretnete s viacerými ľuďmi. Niektorí sa už stihli so zmenami zmieriť, iní to psychicky nezvládli, ďalší využívajú nové usporiadanie vo svoj prospech a to bez ohľadu na morálne zásady. Nebudem vám popisovať konkrétne situácie, viac na vás zapôsobia, ak si ich prežijete sami. Dead Synchronicity je veľmi silný práve v týchto minipríbehoch a nepotrebuje na to ani veľa času. Aj z minima sa dá vytvoriť maximum. Celkovo sa pristihol, že by ma bavilo prežívať tento príbeh v knižnom podaní, kde by charaktery dostali ešte väčšiu hĺbku. Ak by ale toto bola priama adaptácia, asi by som bol trochu sklamaný.
Audiovizuálna prezentácia je rozporuplná. Na jednu stranu máme atypickú, no veľmi štýlovú grafiku, či rovnako netradičný soundtrack, ktorý nie vždy pasuje do každej scény a nedokáže vždy vykresľovať depresívnu atmosféru. Na druhú stranu tu máme mimoriadne odfláknuté a nevábne pôsobiace animácie a absenciu akýkoľvek detailov v tvárach postáv. Hra pritom pri rozhovoroch sama dynamicky zoomuje a zaberá ich zblízka, aj výraz hlavného hrdinu nezriedka zaberá celú obrazovku a je pritom nehybný a prázdny. Aký má teda zmysel týmto spôsobom ešte výraznejšie upozorňovať na svoje nedostatky?
Gameplay je štandardný. Užijete si aj inventár, kombinovanie predmetov, ktoré budete musieť používať na správnych miestach. Skúsení harcovníci sa výrazne nezapotia. Absencia frustrujúcich momentov (spomeňme na záver druhého aktu Broken Age) je určite pozitívom a prinajhoršom sa k riešeniu dostanete skúšaním všetkého na všetko. V rámci hrateľnosti silne mrzí nedostatočné využitie potenciálu, ktorý sa priam ponúkal. Vo viacerých momentoch sa okolo vás akoby deformuje čas, využitie to nachádza iba v rámci jedinej hádanky a až to na úplnom konci. To je rozhodne sklamanie.
Ku koncu sa pritom dostanete približne za 4 hodiny hracieho času. Nie je to vyložene málo, na plnohodnotnú hru s minimálnou znovuhrateľnosťou (príbeh nijak výrazne ovplyvňovať nemôžete a uberá sa po vopred stanovenej ceste) a relatívne vysokou prvotnou cenou to málo je. Môžete namietať, že aj hry zo série Call of Duty vám zaberú približne toľko času, každopádne prezentácia je tam na úplne inej úrovni a k dispozícii je aj multiplayer. Tu sa ho logicky dočkať nemôžete. Čoho sa naopak dočkáte je neuspokojivý záver. Cesta k nemu vás môže baviť, ale odmena je polovičná. Síce sa dočkáte čiastočného rozriešenia, to podstatné, čím je ukončenie príbehu, bohužiaľ absentuje. Je pravdou, že Fictiorama by v budúcnosti rada vytvorila ďalšie kapitoly, lenže tie sú zatiaľ v nedohľadne.
Výsledné hodnotenie môže pôsobiť prísne, preto sa sluší dodať, že Dead Synchronicity: Tomorrow Comes Today nie je vôbec zlý. Hoci sa nedostavil žiadny kickstarterový zázrak, výsledok je silne nadpriemerný a svojim spôsobom aj zábavný. Nemôžem sa však zbaviť dojmu, o koľko mohol byť lepší, ak by sa autori miesto upozorňovania na inšpirácie množstvom adventúrnych klasík, pokúsili svoje slová dôslednejšie realizovať.
