Keď sa povie slovo Diablo, je to pojem, ktorý nieje žiadnemu hráčovi cudzí, ba čo viac slovo Diablo nieje cudzie ani pre "nehráčov“ ba dokonca ho poznajú aj naše nežnejšie polovičky. Celá história hry sa mapuje od roku 1996, keď spoločnosť Blizzard Entertainment vydala prvý diel tohto legendárneho titulu (bol dostupný aj na konzolu Playstation One).

V roku 2001 sme sa dočkali ešte úspešnejšieho dielu s číslovkou dva. Bolo jasné, že tretí diel nás neminie a hráči ho netrpezlivo očakávali. Legendárna séria sa dočkala tretieho dielu v roku 2012, keď sa na pulty našich obchodov dostalo hráčmi milované ale taktiež kontroverzné Diablo 3, ktoré patrí jednoznačne medzi najrýchlejšie predávajúce sa hry pre PC platformu vôbec (4,7 mil. kusov za deň).

Od samého začiatku hra vykazovala náznaky toho, že bola z časti tvorená pre konzoly a zakrátko po vydaní PC verzie bola oficiálne oznámená aj konzolová verzia pre Xbox 360 a PS3, ktorá vyšla v roku 2013 a zožala nemalý úspech. Mnoho hráčov tvrdilo, že konzolová verzia hry je lepšia, hratelnejšia a vyladenejšia, ako samotná PC verzia, rok na to, presne 19. augusta (srpna) 2014 sa ku nám dostala edícia Ultimate Evil Edition, ktorá obsahuje nielen pôvodnú hru Diablo 3 ale taktiež skvelý datadisk Reaper of Souls.

Edícia tejto hry vyšla na konzole novej generácie ale vývojári z Blizzard Entertainment nepozabudli ani na generáciu starú a kedže o next-genovej verzií sa už povedalo a napísalo mnoho, my sa dnes spoločne pozrieme na PS3 verziu tohoto ultimátneho RPG zážitku.

Pri prvom kontakte s hrou Diablo 3 boli moje pocity veľmi rozpačité, grafika pripomína zmenšené „WoWko“, editácia hrdinov nieje možná, teda ak nerátame výber pohlavia. Hrateľnosť mi spočiatku pripomenula, že je nutné skontrolovať záručnú dobu na ovládač a či sa do záruky vzťahuje pretlačenie tlačítka X na gamepade. Celý tento pocit ale zmizne v okamihu, keď vám poprvý krát zo zabitej príšery spadne nejaká tá krásna zbraň a vás zahalí pocit, ktorý vám hovorí „ešte!“.

V hre Diablo 3: Ultimate Evil Edition máte na výber zo šiestich hratelných tried a to konkrétne – barbar (Barbarian), lovec démonov (Demon Hunter), mních (Monk), šaman (Wich Doctor), kúzelník (Wizzard) a hrdina, ktorý do sveta Sanctuary zavítal s prídavkom Reaper of Souls, križiak (Crusader).

Ako sa za jednotlívé postavy hrá to vám rozhodne neprezradím, to za koho sa rozhodnete hrať a prečo si musíte vyskúšať každý sám. Vaša postava je vybavená šiestimi aktívnymi schopnosťami pričom každá z nich je namapovaná na unikátne tlačítko na gamepade a aby toho nebolo málo, každá schopnosť (ktorích je v priemere 24) obsahuje 5 variant útoku.

To už je slušná upraviteľnosť postavy čo vy na to? a aby toho nebolo málo, tak každá postava disponuje aj pasívnymi schopnosťami ktorích má v priemere 18 a preto vám nič nebráni vytvoriť si vlastného originálneho bojovníka. Tieto schopnosti sa otvárajú v priebehu hry a s každým získaným levelom sa zprístupní viac a viac možností úprav postavy. Maximálny level vášho hrdinu je 70 ale tým rozhodne zábava nekončí... ba naopak!

Samotná hrateľnosť hry Diablo je v podstate veľmi jednoduchá, chodíte a likvidujte všetko čo sa vám postavý do cesty, niekedy je to malé, niekedy veľké ako panelák. V hrateľnosti nehľadajte žiadnu originalitu alebo nebodaj revolučnosť. "Jediné" čo hra ponúka je nekonečné rubanie hord monštier, ktoré čas od času podporí nejaký ten boss.

Čo je na tom tak zvláštne? vlastne nič, až na to, že je to neskutočná zábava a porcovanie zástupov příšer na rôzne spôsoby je proste chytľavé. Odmenou nebude len dobrý pocit z hromady zanechaných tiel na svojej ceste ale aj nejaká ta časť krásnej zbroje, ktorú pri svojom mŕtvom tele zanechá naporcovaná príšera. Pýtate sa prečo ludia hrajú stále dookola hru Diablo? áno je to presne kvôli nespočtu nádherných a mocných častí vašej výstroje, ktoré na vyšších obtiažnostiach hry v podstate lovíte a je to váš primárny cieľ hry – získať najmocnejšiu zbroj v hre a dobre sa pri tom zabaviť.

Hrať Diablo je rozhodne zážitok, každý zážitok je ale násobený počtom ľudí s ktorími ho zdieľate. Diablo rozhodne umožňuje zdieľať svoje zážitky a to buď doma priamo na gauči s ďalšími hráčmi (až štyria na jednej obrazovke) alebo klasicky prostredníctvom služby PSN online.

Verte mi, že nič vás nepoteší viac, ako keď si večer sadnete s kámošmi, otvoríte si nejaké to pivko a spoločne sa vydáte do sveta Sanctuary na lov démonov a keď máte doma neporiadok tak sa na lov démonov vydá každý s pohodlia vlastného domova a na zážitku to takmer nič nezmení. Jediná vec, ktorú je potreba pri hraní na jednej konzole je fakt veľká televízna obrazovka, inak za malú chvíľku vlastne nebudete vedieť či ste ten alebo onen. Niet pochýb o tom, že sa jedná o skvelú záležitosť, ktorá v mojom prípade trumfne všetky pohybové hry dostupné na Kinect alebo Playstation Move.

V prípade, že ste hráč samotár, tak aj pre vás má Diablo samozrejmä riešenie. Pomocníkov, ktorích si budete môct v hre najať a budú vám vo vašom snažení zahnať diabolské sily späť tam odkial prišli radi pomáhať. Každý s pomocníkov má svoje unikátne schopnosti, ktoré sa mu sprístupňujú levelovaním a tak si môžete vytvoriť ultimátneho pomocníka ovládaného umelou inteligenciou, ktorý k môjmu prekvapeniu humorne interaktuje s vašou postavou rôznymi konverzáciami o aktuálnom dianí v hre a samozremä vás podrži v boji proti zlu.

Mnoho hráčov pri kúpe hry zaujíma herná doba, čo sa Diabla týka je pomerne ťažké stanoviť nejaký konkrétny čas hernej doby. Hra obsahuje päť hlavných príbehových aktov, pričom štyri patria do pôvodného titulu a posledný, piaty, je súčasťov expanzie Reaper of Souls. Každý akt má diametrálne rozdielne prostredie a samozrejmä monštrá, ktoré budete likvidovať. Prostredia sa čiastočne generujú náhodne a v moment, keď si poviete "chcelo by to zmenu“ hra vás plynule zavedie do nového a pošle na vás nových protivníkov. Stereotyp v tejto hre rozhodne nenastáva a hra vás bude hnať stále dopredu.

Osobne si myslím, že hlavná príbehová časť hry by mohla byť o niečo dlhšia ale tento fakt je kompenzovaný obrovským počtom možností obtiažností a samotným obsahom po dohraní príbehovej časti hry. Hlavným ťahákom hrania hry po ukončení príbehu je Adventure mód v ktorom plníte náhodne generované úlohy a získavate stále lepšiu výbavu. Zhrňme to tak, že obsah hry Diablo je dvojsečný.... pre niekoho sa stane Diablo hra na celý život, pre niekoho hra na pár večerov, ak nieste lovec pokladov, pokoriteľ tých najväčších výziev a hráč, ktorému nevadí zabíjať jednoho bossa na sto spôsobov, určite počítajte s druhou možnosťou.

Celkový dojem z hry Diablo 3:Ultimate Evil Edition na konzolu PS3 je výborný, hra je návyková, svižná, moc pekne spracovaná, perfektne sadne konzolovému gamepadu, obsahuje viac ako zábavný multiplayer a čo je najdôležitejšie, vždy sa ku nej radi vrátite, či už sám alebo s partou kamarádov. Jediný tmavší moment vo mne zanechal občasne padajúci framerate a zasekávajúca sa obrazovka (pravdepodobne záseky v nahrávaní hry trvajúce cca 1. sekundu) ale nejedná sa o nič zásadné.

Ďalším negatívnym pocitom bol rozhodne fakt, že na konzole novej generácie existuje dokonalá verzia a vy proste hráte tú takmer dokonalú:) Takže ak vlastníte konzolu minulej generácie, či už je to PS3 alebo Xbox 360 a zdá sa vám, že ste v poslednej dobe zanedbávaný herným priemyslom a neplánute v dohľadnej dobe upgrade na nové stroje je pre vás Diablo 3:Ultimate Evil Edition jasná voľba.