Do éteru nám konečne prišla nová dávka poriadnej ťahovej stratégie, ktorej séria nás sprevádza už dlhé roky a najmä tretí diel sa stal legendou, ktorá sa dá prirovnať k úspechu druhého Diabla. A ako tam, tak aj tu platí pravidlo, že ďalšie diely sa snažia prekonať tento klenot, tak ani tretí Hrdinovia neboli prekonaní.

Niekedy prekonať najväčší hit je zbytočne, a tak sa ani autori z Maďarska nesnažili ísť cestou obyčajného kopírovania, ale pridali ku klasike množstvo vlastných nápadov a za tie potlesk. Do klasickej ťahovej stratégie, kde s hrdinami preskúmavate rozsiahlu mapu plnú pokladov a nástrah, pridali ešte väčšiu dávku RPG. V dnešnej dobe to neprekvapí, avšak pridanie RPG prvkov podľa tvorcov znamená ešte viac schopnosti, viac možností na výber, nuž ale stále máte pri postupe na ďalšiu úroveň iba jeden jediný bodík. A keď si spočítate, že maximálna úroveň hrdinu je 30 a na výber máte cca 100 možností schopností, uvedomíte si, že sa musíte veľmi rozhodovať. Niekoľko druhov kúziel, lepšie možnosti taktiky, či ďalších X druhov, do čoho vôbec môžete dať ten cenný bodík, ktorý zas tak často neprichádza. Hardcore v dnešnej urýchlenej dobe.

A naopak prišlo zjednodušenie priamo na mape. Menej surovín, ktoré zbierate, žiadna špeciálna pre jednotlivý hrad. Takisto obsadzovanie dolov je už malinko jednoduchšie, no na druhej strane prináša nový strategický prvok. Aby ste obsadili všetky doly v okolí hradu, musíte dobiť hrať samotný. Dočasne to síce môžete aj bez toho, ale istejšie to máte s dobytím hradu a keď je dobre ochránený, opakovanie jedného útoku strieda druhý. Oproti predchádzajúcemu dielu môžete taktiež hrať za menej "národov". Tentokrát sa počet ustálil na krásnych päť. To ale nevadí a aj tak určite sa nejaký prisunie v nejakom tom DLC. A navyše 5 druhov hradov znamená logický prvok v príbehovej kampani. Všetky hrady totiž majú nejaký súvis s hrateľnou postavou v tutorialovej kampani. Naučíte sa pri ňom poriadne hrať a navyše zistíte, že jeden syn šiel do pekla, dcéra vlastní Azyl, a tá čo zradila je neskôr hrdinkou Nekropole.

Zjednodušovanie zasiahlo aj distribúciu jednotiek k vašemu hrdinovi. Ak vlastníte viacero hradov a váš majiteľ koňa je zrovna bližšie k tomu druhému. Nie je nič jednoduchšie ako teleportovať na ďalšom menej hodnotnom hrdinovi všetky jednotky do hradu. Je to na jednej strane krok smerom k zjednodušeniu, no na tej druhej, príjemná evolúcia. Menej využívania reťazových hrdinov, ktorí slúžili len jednému cieľa a to byť ľudskou reťazou.

Najcharakternejšia súčasť v celom Heroes, a to ťahové boje, zostali stále typicky obšírne, sú zdĺhavejšie a na prvý pohľad aj vyrovnanejšie. Nové časti však prišli tiež. Tentokrát sú na bojisku viaceré prekážky alebo vylepšenia. Sem tam sa zjaví soška čo blízkej príšerke doplní manu, život, či silu. Využívať automatické ovládanie súbojov síce môžete taktiež, ale bola by to chyba, však na tomto stojí či leží celá séria Heroes.

Zaujímavejšie je dobíjanie hradov. Hradby môže ničiť aj normálna jednotka a nie len katapulty či niečo čo sa ako katapult tvári. Taktiež jednotlivé národy majú rôzne bonusy pri obrane hradu. V pekle je to napríklad krásny roj meteoritov pre útočníkov na privítanie. S hrdinom sa do súboju zapájate v podstate nejakým kúzlom, či jednoduchým útokom. Priamo v boji nie je a tak ani nemôže umrieť. Teda umrieť môže, v prípade, že vám v boji padne posledná jednotka. Ale to sa asi len tak nestane, nakoľko môžete z bojiska utiecť.

Spomenuli sme slovo evolúcia, no a tá sa nevyhla ani v systéme hry. Musíte byť jednoducho online, teda môže hrať aj v offline móde, ale na spustenie hry tak potrebujete stále prúd nejakého toho internetu. A keď ste náhodou v situáci, kedy vám to ***** pripojenie nefunguje, nezahráte si - čo je škoda. Evolúciu holt nejde zastaviť. Takisto nejde zastaviť milón nezmyselných achievmentov, ktoré síce hráča môžu potešiť, ale keď si uvedomíte, že ich získavate za každú blbosť a hlavne ani neviete poriadne za čo, je to otravná bonusová hodnota.

Keď sme už pri sťažnostiach, prečo autori nevyladili toľko chýb. Padanie hry je naozaj časté a môže byť k dôvodom prestania hrania tejto inak výbornej hry. V poriadku, keď spadne jeden krát, rýchlym načítaním hry ste hneď v hre, tak to problém nie je. Ten nastáva vtedy, keď je server niekde v kráľovstve Ubisoft preťažený. Synchronizácia hry tak môže trvať aj niekoľko minúť. A to je potom veľká otrava pozerať sa na situáciu podobnú tej, keď pozeráte TV a skočia na vás otravné reklamy. Milosrdné bugy sú však aj v inej podobe. V recenzentskej verzii sú možno malinko častejšie, ale každopádne sú. Kliknete na novo-obsadený hrad a hodí vám to iný. Po dlhšom čase hrania hry, stále častejšie spomaľovanie počtu snímkov za sekundu. Ale do jadra problému nevidieť, a navyše sa autori o hru starajú, tak opravný patch na seba nenechá dlho čakať. Aspoň v to veríme.

Príbehová kampaň vám zaberie buď niekoľko jesenných večerov, alebo približne 50-60 hodín života na jednoduchej obťažnosti, na tej strednej, kde stále znovu a znovu dobíjate nedobytný hrad, sa to už môže poriadne pretiahnuť. Dvadsať misií, kde nerátame starý dobrý tutorial, či epilóg, je príjemné množstvo. A hlavne časovo náročné. Tak, kto sa ešte sťažuje na dĺžku hier, s hurá pocitom sem!

S hurá pocitom môžeme klasicky vnímať aj hudbu, ktorá je stále nádhernou a hlavne sa veľmi, veľmi hodí do hry. Síce nám zmizol ten super pocit z tváre, ktoré nastalo pri úvodnom videu do Heroes 5, ale mrazenie v chrbáte zostalo tak či tak. Niečo výnimočné však nečakajte. Takisto sa budete musieť uskromniť pri grafických orgiách. Grafická stránka príliš dokonalá nie je. Miestami sme mali dokonca lepší pocit z predošlého dielu. Tentokrát síce postavám na bojisku vlajú šaty, výbušné výbuchy sú viac výbušné, ale na ústa sme nepadli. Grafická štylistika sa nám páči však viacej. Menšia komiksovosť, väčšia vážnosť a z toho Diabla ide naozaj mráz plný strachu.

Keď sa na posledný počin v sérií pozeráme z ktorejkoľvek stránky, vychádza nám kvalitný titul, ktorý sa nestratí a má svoje kúzlo. K dokonalosti mu však chýba veľmi veľa. Troška svižnosti by nezaškodilo. Novinky nás ale potešili a evolúciu vítame s otvoreným náručím. Pre fanúšikov oddych od tak dokonalej trojky. Ale trojky sú trojky...